Maďarsko mení účtovanie solárov

Státisíce maďarských rodín si dali na strechy solárne panely podľa pravidiel, ktoré im umožňovali započítať prebytky vyrobenej elektriny oproti vlastnej spotrebe za celý rok. Potom vláda zmenila spôsob účtovania. Domácnosti dnes predávajú elektrinu poslanú do siete približne za 5 forintov za kilowatthodinu, no späť ju nakupujú za 36 forintov v rámci cenového stropu, prípadne až za 70 forintov nad ním (HVG, 24.hu). Rozdiel sedem ku jednej zmenil investíciu, ktorá dávala domácnostiam zmysel, na stratový projekt.

Maďarský ústavný súd sťažnosti proti zmene pravidiel odmietol (HVG). Právnu otázku tým uzavrel, no neodpovedal na dôležitejšiu vec: či sa domácnosti môžu spoľahnúť, že energetické pravidlá budú platiť aj v budúcnosti. Budapešť pritom práve smeruje stovky miliónov eur z európskych peňazí do toho istého energetického systému.

Stará dohoda a jej rozpad

V starom systéme čistého zúčtovania mohla domácnosť so strešnými panelmi poslať elektrinu do siete na obed a večer si ju zo siete zobrať späť. Platila len rozdiel medzi výrobou a spotrebou za celý rok. Sieť v tomto modeli fungovala ako bezplatná batéria.

Nové pravidlá hrubého zúčtovania oceňujú oba toky oddelene. Elektrina dodaná do siete má pritom len zlomok ceny, za ktorú domácnosť elektrinu nakupuje.

Na tento prechod naráža viac než 320 000 domácich solárnych systémov, ktorým postupne končia staré výnimky (Portfolio). Niektorí vlastníci dostali pokuty za zdanlivé dodávky elektriny do siete v oblastiach, kde bolo pripájanie prebytkov obmedzené, hoci namerané hodnoty mohli vzniknúť aj zmenenou logikou merania. Pravidlá sa posunuli, náklady dopadli na domácnosti.

Lacná elektrina pre domácnosti presúva náklady na firmy

Solárny spor odkryl hlbší problém. Investigatívna analýza Telex/G7 opísala neprehľadné výpočty taríf, chýbajúce verejné údaje o tom, kde sieť dokáže prijať novú výrobu, aj štátom prepojené energetické skupiny, ktoré pôsobia vo výrobe, sieťach aj predaji a nastavujú pravidlá, ktoré si zvonka nemožno overiť (Telex/G7).

Maďarské domácnosti platia za elektrinu približne 9,8 eurocenta za kWh, teda asi tretinu priemeru EÚ, vďaka cenovým stropom udržiavaným od roku 2013 (KSH). Rozdiel však nezmizne. Priemyselní odberatelia a malé firmy nesú krížové financovanie, ktoré im účty tlačí nad úroveň konkurentov v EÚ (Telex/G7). Tieto náklady dokážu niesť aj preto, že štát alebo regulované tarify ich napokon pokryjú. Tým sa stráca tlak, ktorý by za normálnych okolností nútil systém k efektívnosti.

700 miliónov eur cez úzku bránu

V Maďarsku sú teraz otvorené výzvy podporené európskymi peniazmi v objeme približne 540 miliárd forintov na modernizáciu sietí a projekty inteligentného merania (Portfolio). Peniaze sú súčasťou upraveného maďarského plánu v rámci Nástroja na obnovu a odolnosť, teda postpandemického fondu EÚ, z ktorého sa členským štátom preplácajú výdavky po splnení dohodnutých reforiem. Energetická kapitola plánu má hodnotu viac než 700 miliónov eur, z toho približne 643 miliónov eur je určených na elektrické siete (Telex).

Žiadna platba však nemôže prísť, kým Budapešť nesplní 27 „supermíľnikov“ týkajúcich sa nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii a ochrany rozpočtu (European Commission). Maďarsko zatiaľ nepodalo žiadosť o platbu. Krajina potrebuje investície aj peniaze z EÚ, no podmienky právneho štátu odďaľujú preplácanie. Vzniká tak tlak míňať rýchlo a otázky správy systému riešiť až neskôr.

Výzvy sú otvorené pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy MAVIR a šesť distribučných licencií vrátane sieťových spoločností E.ON a MVM. Domácnosti, nezávislí developeri ani noví hráči na trhu sa zapojiť nemôžu. Ak zostanú tarifné vzorce neprehľadné a prideľovanie pripojení do siete netransparentné, verejné peniaze zvýšia regulovanú hodnotu majetku sieťových operátorov, no prístup do systému férovejší nebude.

Investičná potreba je skutočná, problém prístupu tiež

Sieť naozaj nedokáže absorbovať všetko, čo už bolo postavené. Európska banka pre obnovu a rozvoj prisľúbila 70 miliónov eur v rámci balíka 210 miliónov eur na projekt solárnej elektrárne s batériovým úložiskom s výkonom 450 MW. Označila ho za jeden z prvých hybridných obnoviteľných projektov v strednej a východnej Európe financovaných projektovým financovaním (EBRD). Regionálny dôsledok ukázalo minulý týždeň Rumunsko: solárna energia pokryla približne 40 % dennej výroby, no večer z výroby takmer zmizla a spotové ceny vystrelili nad 1 000 eur/MWh (Digi24). Bez úložísk a kapacity siete soláry na obed systém zaplavia a po zotmení nechajú odberateľov odkázaných na drahú elektrinu.

Užitočné porovnanie ponúka Holandsko. Aj Holanďania rušia vlastné pravidlá solárneho započítavania, a to k 1. januáru 2027. Náklady domácností majú vzrásť približne zo 770 eur na 1 030 eur ročne (Essent, Zonneplan). Holandský prechod však sprevádzajú zverejnené údaje o kapacite siete, transparentné pravidlá poradovníkov a regulované lehoty na pripojenie. Analýza Telex/G7 v Maďarsku nenašla porovnateľné verejné údaje (Telex/G7).

Maďarská sieť potrebuje investície. Doterajšie dôkazy však ukazujú, že problémom nie je len kapacita, ale aj prístup. Platobné podmienky a dizajn výziev by ešte mohli vynútiť väčšiu transparentnosť. Súčasné nastavenie ju však nezaručuje.