Maďarsku beží čas na €16.4 billion

Do konca augusta sa má z politickej dohody stať reálny nárok na peniaze. Premiér Péter Magyar si 29. mája dohodol s predsedníčkou Európskej komisie von der Leyenovou uvoľnenie troch zmrazených balíkov: 10 mld. EUR z fondu obnovy RRF, teda postpandemického investičného nástroja financovaného spoločným dlhom EÚ, 4,2 mld. EUR z kohéznych fondov určených na regionálny rozvoj a zadržaných pre problémy s právnym štátom, a 2,2 mld. EUR naviazaných na akademickú slobodu. Každé euro však závisí od toho, či Maďarsko do konca leta prijme balík justičných a protikorupčných reforiem.

Od podania ruky k prevodu peňazí

Postup opísal minister financií András Kármán (Telex, HVG): Európska komisia má v júni schváliť upravený maďarský plán obnovy, v júli o ňom hlasujú ministri financií členských štátov, Maďarsko potom zavedie reformy a v septembri podá žiadosti o platby. Komisia bude mať na overenie splnenia podmienok dvojmesačné okno. Prvé peniaze by tak mohli prísť najskôr koncom jesene 2026.

Tvrdý termín je 31. august. Podľa nariadenia o RRF musia byť všetky míľniky k tomuto dátumu splnené, nestačí ich prisľúbiť. Peniaze, ktoré nebudú vyplatené do 31. decembra, Maďarsko definitívne stratí. Krajina už prišla o 2 mld. EUR, ktoré prepadli na konci rokov 2024 a 2025, pretože Orbánova vláda odmietla splniť podmienky.

Desať míľnikov za deväťdesiat dní

Z 27 „supermíľnikov”, teda osobitných podmienok, ktoré Komisia pripojila k maďarskému plánu, Orbánova vláda splnila 17. Desať zostáva. Najťažšie z nich zasahujú do zákonov a inštitúcií, ktoré Orbán budoval vyše desaťročie: posilnenie nezávislosti súdnictva, otvorenie protikorupčných vyšetrovaní súdnemu preskúmaniu a reforma transparentnosti verejného obstarávania (Portfolio, Transparency International Hungary).

Dve podmienky majú mimoriadnu politickú váhu. Maďarsko musí vstúpiť do Európskej prokuratúry, teda orgánu EÚ, ktorý vyšetruje podvody poškodzujúce európsky rozpočet. Zároveň musí zobrať vládne napojeným nadačným štruktúram kontrolu nad univerzitami, čo si vyžaduje zmenu ústavy. Magyarova strana Tisza má dvojtretinovú väčšinu, takže ústavná zmena je technicky možná. Prijatá však ešte nie je.

Poľský precedens

Brusel už podobnú situáciu zažil. Po výmene vlády v Poľsku koncom roka 2023 Komisia uvoľnila peniaze ešte pred dokončením justičných reforiem. O dva roky neskôr poľský ústavný tribunál reformu stále blokuje a Európsky parlament v máji 2026 konštatoval, že mnohé odporúčania „zostávajú nesplnené”.

Na tento precedens upozornil aj nemecký europoslanec Daniel Freund, ktorý to zhrnul priamo: „Magyar dnes odchádza domov so sľubom, nie s kufrom peňazí.” Podľa Handelsblattu chce von der Leyenová „skutočné reformy, nielen vyhlásenia”. Nemecko a ďalších päť čistých platcov do rozpočtu EÚ, vrátane Švédska, Rakúska, Fínska, Holandska a Estónska, tlačia na prísnejšie podmienky pri všetkých výdavkoch z rozpočtu Únie.

Súdny spor môže zmeniť pravidlá počas hry

Nad celým procesom visí vec C-225/24 na Súdnom dvore EÚ. Európsky parlament zažaloval Komisiu za to, že v roku 2023 uvoľnila Maďarsku kohézne fondy bez toho, aby podľa žaloby reálne preverila splnenie podmienok. Vo februári 2026 generálna advokátka, teda vysoká právna poradkyňa súdu, ktorej stanoviská Súdny dvor nasleduje približne v dvoch tretinách prípadov, odporučila toto rozhodnutie zrušiť. Rozsudok sa očakáva neskôr tento rok.

Magyar má oproti poľskému premiérovi Tuskovi jednu výhodu: ústavnú väčšinu a Komisiu, ktorú dobieha vlastná zhovievavosť. Môže splniť celý zoznam reforiem. Ak však Súdny dvor rozhodne, že samotný mechanizmus uvoľňovania peňazí bol nezákonný, Maďarsko môže splniť všetky míľniky a aj tak zistiť, že peniaze zostali v Bruseli.