Maďarsko blokuje trhové rokovania Ukrajiny

Maďarsko 1. septembra zastavilo v Rade EÚ posun dvoch veľkých rokovacích balíkov pre Ukrajinu. Nešlo o odmietnutie ukrajinskej žiadosti o členstvo. Budapešť urobila niečo presnejšie: zabránila tomu, aby sa technické schválenie Európskej komisie zmenilo na skutočné rokovania o pravidlách jednotného trhu EÚ (European Pravda, Euronews Germany).

Ukrajina prešla technickou fázou. Maďarsko zastavilo politickú.

Brána, pri ktorej musí súhlasiť každá vláda

Vstup do EÚ nie je jedno hlasovanie. Je to viacročný reťazec rozhodnutí, pri ktorých sa vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov. Ukrajina podala žiadosť vo februári 2022, v júni toho istého roka získala kandidátsky štatút a v júni 2026 otvorila prvý klaster práva EÚ, teda tematický balík desiatok pravidiel, ktoré musí kandidátska krajina prevziať. Druhý klaster nasledoval v júli.

Pred otvorením každého klastra musia diplomati členských štátov schváliť výsledok skríningu Európskej komisie. Skríning je technické preverenie, či je kandidátska krajina pripravená rokovať o konkrétnej časti európskeho práva. Schvaľuje sa v pracovnej skupine Rady známej ako COELA. Komisia dokončila skríning Ukrajiny v septembri 2025 a vyhodnotila, že Ukrajina je technicky pripravená postúpiť ďalej. Sama však klastre otvoriť nemôže. Súhlasiť musí každá vláda. Maďarsko odmietlo. Do 2. septembra mali byť Ukrajina a Moldavsko podľa dostupných správ stiahnuté z najbližšieho programu COELA.

Zablokované klastre nie sú okrajové. Klaster 2 sa týka vnútorného trhu: voľného pohybu tovaru, pracovníkov, služieb a kapitálu, ako aj pravidiel hospodárskej súťaže a finančných služieb. Klaster 3 pokrýva dane, sociálnu politiku, vzdelávanie a colnú úniu (EUR-Lex). Spolu tvoria praktické zosúlaďovanie s jednotným trhom, bez ktorého sa členstvo nedá pripraviť.

Podmienka Budapešti a rumunská alternatíva

Maďarsko svoje rozhodnutie vysvetľuje právami menšín. Budapešť chce, aby Ukrajina ukázala viditeľný pokrok pri plnení bilaterálnej dohody z júna 2026, ktorá sa týka vzdelávania, používania jazyka a politického zastúpenia približne 100-tisíc etnických Maďarov v Zakarpatsku (444, Budapest Times). Ukrajinský veľvyslanec povedal, že Kyjev začne prvý balík opatrení vykonávať v septembri a ďalšie body majú pokračovať do mája 2027 (ua.news).

Samotná výhrada nie je vymyslená. Ukrajinský školský zákon z roku 2017 obmedzil vzdelávanie v menšinových jazykoch a Benátska komisia, ústavnoprávny poradný orgán Rady Európy, uznala pokrok v neskorších reformách, no žiadala ďalšie záruky. Maďarsko však posunulo kritérium. Už mu nestačí záväzok Kyjeva; pred otvorením každého ďalšieho klastra žiada viditeľné vykonávanie dohody.

Selektívnosť tohto prístupu ukazuje Rumunsko. Aj Bukurešť má s Kyjevom spor o menšinové práva, najmä o vzdelávanie v rumunčine. Zvolila si však iný nástroj: tlačí na Kyjev cez bilaterálne strategické partnerstvo a obnovenú spoločnú menšinovú komisiu, bez toho, aby blokovala prístupový proces v EÚ (Agerpres, DW România). Podobná sťažnosť, iné rozhodnutie. Rumunsko ukazuje, že Budapešť mala možnosť tlačiť na Kyjev bilaterálne a zároveň nechať európsku trať pokračovať.

Maďarsko sa zároveň pokúsilo posunúť moldavský klaster a ukrajinský ponechať zablokovaný, čo väčšina členských štátov odmietla (European Pravda). Takýto rozdielny prístup oslabuje tvrdenie, že Budapešť uplatňuje jednotný štandard.

Obchádzka neexistuje

Právna obchádzka neexistuje. Článok 49 Zmluvy o EÚ, ktorý upravuje pristúpenie nových členov, dáva členským štátom rozhodujúcu kontrolu. Neexistuje overený mechanizmus, ktorým by 26 vlád mohlo otvoriť ukrajinské klastre proti námietke Maďarska (Article 49 TEU). Nemecký minister zahraničných vecí presadzuje obmedzenie jednomyseľnosti v EÚ, no táto reforma mieri na rozhodnutia v zahraničnej a bezpečnostnej politike, nie na rozširovanie (Tagesschau). Litva vníma blokádu ako geopolitické zdržanie, z ktorého profituje Moskva (LRT). Poľsko podporuje prísnu podmienenosť vstupu, no odmieta, aby jedna krajina menila bilaterálne požiadavky na celoúnijnú stopku (RMF24).

Blokáda prichádza v čase, keď Budapešť rokuje o vlastných európskych peniazoch. Maďarsko 31. augusta tvrdilo, že splnilo všetky podmienky na uvoľnenie približne 10 mld. EUR zo zmrazených peňazí z fondu obnovy. Verejne dostupné dôkazy nespájajú ukrajinskú blokádu s výmenou „peniaze za veto“. Diplomati však vidia, že obe veci ležia na tom istom stole.

Práva menšín do prístupových rokovaní patria. Problém EÚ je štrukturálny: jej zmluvné nastavenie stále nemá odpoveď na situáciu, keď jedna vláda premení legitímne kritérium na veto nad tempom integrácie krajiny, ktorá je vo vojne.