Maďarsko odvolalo prezidenta Sulyoka

Maďarský parlament v nedeľu hlasmi 139 ku 6 zmenil ústavu, čím otvoril cestu k odvolaniu úradujúceho prezidenta a zároveň zasiahol do fungovania súdov (Le Figaro, Reuters). Fidesz Viktora Orbána rokovanie bojkotoval. Premiér Péter Magyar tak začal rozoberať inštitúcie, ktoré Orbán budoval štrnásť rokov. Používa pritom nástroj, ktorý Orbán doviedol do dokonalosti: ústavnú väčšinu, ktorá rozhoduje, kto má v štáte reálnu moc. Pre Brusel je to nepríjemný test. Musí ukázať, či pravidlá právneho štátu platia rovnako aj vtedy, keď ich napína proeurópska vláda.

Čo dodatok ruší

Balík mieri na ľudí a štruktúry, ktoré po sebe Orbán zanechal. Prechodné ustanovenie ukončuje mandát prezidenta Tamása Sulyoka, nominanta z orbánovskej éry, a dáva mu päť dní na podpísanie textu; ak tak neurobí, začne sa jeho odvolanie (Reuters). Nový vekový limit 70 rokov pre sudcov Ústavného súdu vyradí štyroch súčasných členov vrátane predsedu súdu (Euronews, CMS). Zloženie tohto súdu je kľúčové, pretože môže zablokovať alebo potvrdiť veľkú časť programu novej vlády.

Dodatok zároveň vracia Ústavnému súdu právomoc preskúmavať rozpočtové zákony, ktorú mu Orbán odobral. Do ústavy vkladá aj úrad na vymáhanie majetku, ktorý má sledovať zneužité verejné a európske peniaze (CEAC Law, Frankfurter Rundschau).

Náprava alebo opačné ovládnutie štátu

Dôvody na zásah sú vážne. Orbán obsadil prezidentský úrad, súdy aj verejnoprávnu televíziu lojálnymi ľuďmi a postupne odstránil brzdy, ktoré ich mohli obmedzovať. Keby nový kabinet tento systém nechal nedotknutý, porazená politická sieť by si nad vládou ponechala účinnú moc (CER).

Problém je v spôsobe. Pravidlo napísané pre jedného konkrétneho prezidenta nie je neutrálne pravidlo, ale ústavný nástroj namierený na jednu osobu. Spätný vekový limit, ktorý vyradí vopred rozpoznateľných sudcov, pripomína presne ten typ politického preusporiadania súdov, ktorému majú európske štandardy právneho štátu brániť (CMS). Le Monde označil Magyara za proeurópskeho politika, ale samotný postup za „sporný“. Le Figaro upozornil, že obnova právneho štátu neospravedlňuje obchádzanie právnych záruk (Le Monde, Le Figaro).

Sulyok dodatok napadol ešte pred hlasovaním. Obrátil sa na Benátsku komisiu, poradný orgán Rady Európy pre ústavné právo, ktorého stanoviská síce vlády právne nezaväzujú, ale v Európe majú značnú váhu. Chcel, aby posúdila, či ustanovenie napísané na ukončenie jeho mandátu spĺňa princípy právneho štátu (Budapest Times). Komisia sa jeho podaním bude zaoberať až v októbri (Telex). Magyarova väčšina hlasovala už v júli. Vláda, ktorá počká na externé posúdenie, dáva najavo ochotu prijať korekciu. Vláda, ktorá koná najprv, ukazuje, že rýchlosť je pre ňu dôležitejšia.

Test konzistentnosti pre Brusel

Tri dni pred hlasovaním Európska komisia potvrdila, že Maďarsko vstúpi do Európskej prokuratúry, ktorá vyšetruje trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ a pred ktorou Budapešť za Orbána chránila svoje prípady pred vonkajšou kontrolou. Ministri financií EÚ zároveň schválili upravený plán obnovy, ktorý môže uvoľniť približne 10 miliárd EUR viazaných na protikorupčné míľniky (Euronews, Telex).

Vstup do Európskej prokuratúry je silný signál. Signály však nie sú vyšetrovania. Úrad na vymáhanie majetku je už v ústave, no jeho právomoci, nezávislosť a súdny dohľad budú závisieť od vykonávacích zákonov, ktoré ešte neexistujú. Európska komisia môže platby naďalej zadržať, ak Maďarsko míľniky nesplní (CER). Skutočná otázka je, či to urobí. Keď vládol Orbán, Brusel používal podmienky právneho štátu ako tlak na nepriateľského aktéra. Magyar je spojenec. Zdedil ovládnuté inštitúcie a ich rozobratie je legitímna úloha. No aj pri náprave rozhoduje metóda. Proeurópsky zámer nenahrádza pravidlá, ktoré sa dajú vynútiť.