Skip to main content
EU_PUBLIC_AFFAIRS06 / 10 · príbeh dňa3 min · 662 slov · 26 zdrojov

Maďarský súhlas posúva rokovania Ukrajiny a Moldavska

✦
Napísané AIto brief AI · 13. októbra 2026, 02:50
Ako to vzniklo

A vote on schooling opens the next stage of Ukraine’s EU talks.

Kompozícia obrazu · tobrief
text · 3 min čítania

Všetkých 27 vlád EÚ sa 12. októbra dohodlo, že otvoria ďalšie dve oblasti prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. Týkajú sa jednotného trhu a konkurencieschopnosti hospodárstva (oznámenie Thomasa Byrna, DPA). Maďarsko podmienilo svoj súhlas tým, že ukrajinský parlament schváli zákon o školstve v jazykoch menšín. Poslanci o ňom hlasovali v ten istý deň. Rokovania sa formálne otvárajú dnes v Luxemburgu.

Dohodu oznámil írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne. Írsko teraz predsedá Rade EÚ, teda striedavo vedie zasadnutia vlád členských štátov.

Ako školský zákon získal Maďarský súhlas

Každý krok v prístupových rokovaniach Ukrajiny si vyžaduje jednomyseľný súhlas. Každá vláda EÚ musí odsúhlasiť otvorenie skupiny kapitol, teda tematického balíka rokovacích oblastí (rokovací rámec). Každá metropola tak má právo veta. Maďarsko ho v septembri opäť využilo a zabrzdilo postup Ukrajiny (Euronews).

Budapešť sa opiera o dlhodobý spor. Benátska komisia, skupina právnych expertov Rady Európy, v roku 2017 kritizovala zmeny v ukrajinskom školstve, ktoré obmedzili výučbu na stredných školách v jazykoch menšín (Benátska komisia).

Začiatkom tohto mesiaca Maďarsko uvítalo návrh zákona z Kyjeva, no oznámilo, že bude súhlasiť až po hlasovaní v parlamente (Reuters). Vtedajší krok sme v To Brief opísali ako zrušenie maďarského veta (To Brief). V skutočnosti veľvyslanci členských štátov EÚ 7. októbra iba vyzvali obe kandidátske krajiny, aby predložili svoje rokovacie pozície (Kyiv Independent).

Ukrajinský parlament Verchovna rada schválil zákon 12. októbra 266 hlasmi (záznam z rokovania parlamentu). Zákon priznáva osobitný štatút školám, v ktorých sa viac než polovica žiakov učí v menšinovom jazyku niektorého členského štátu EÚ, napríklad v maďarčine alebo rumunčine. Pri reorganizácii škôl zároveň chráni výučbu v tomto jazyku (Interfax-Ukraine).

Maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová uviedla, že hlasovanie umožnilo Budapešti udeliť súhlas. Dodala, že rozhodujúce bude uplatňovanie zákona a že jeho dodržiavanie bude Maďarsko sledovať spolu s menšinovými organizáciami v Zakarpatsku, západoukrajinskom regióne, kde žije maďarská menšina (Telex).

Moldavsko čakalo pre spor, do ktorého nebolo zapojené

Moldavsko sa do sporu o školstvo nezapojilo. Rokuje samostatne a predkladá vlastné pozície. Cristina Gherasimovová, podpredsedníčka vlády zodpovedná za európsku integráciu, 7. októbra potvrdila, že jej vláda dostala pozvanie predložiť ich (MOLDPRES).

Pozornosť púta načasovanie. Moldavsko dostalo pozvanie v rovnaký deň ako Ukrajina, postup oboch krajín odobrili v ten istý deň a rokovania sa otvárajú súčasne. Najjednoduchším vysvetlením je, že vlády EÚ nechceli posunúť Moldavsko pred Ukrajinu, kým bol jej postup zablokovaný. Spor Budapešti s Kyjevom by tak určoval harmonogram aj tretej krajiny. Zostáva to však len vysvetlením: ani Kišiňov, ani Bukurešť nezverejnili, prečo oba harmonogramy zostali prepojené.

Čo sa dnes otvára a čo zostáva zatvorené

Dnes sa uskutočnia konferencie o pristúpení, formálne zasadnutia, na ktorých vlády EÚ predkladajú dohodnuté stanovisko. Pre Ukrajinu a Moldavsko budú oddelené (Rada EÚ: Ukrajina, Rada EÚ: Moldavsko). Ukrajina tak nadviaže na rokovania o právnom štáte otvorené v júni a o vonkajších vzťahoch otvorené v júli (Rada EÚ).

Po dnešku zostanú neotvorené ešte dve oblasti: zelená agenda a poľnohospodárstvo spolu s regionálnymi fondmi a rozpočtom. Práve pri tej druhej sa začne rozhodovať o presune peňazí k poľnohospodárom a chudobnejším regiónom. Vlády EÚ zatiaľ nedohodli spoločné stanovisko k opatreniam v poľnohospodárstve (Agra).

Európska komisia 6. októbra navrhla, aby sa o takýchto priebežných krokoch rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou, pričom konečné prijatie do EÚ by aj naďalej vyžadovalo jednomyseľný súhlas (otázky a odpovede Komisie). Kvalifikovaná väčšina znamená najmenej 15 z 27 štátov, ktoré spolu zastupujú 65 % obyvateľov EÚ (Zmluva o EÚ). Vlády, ktoré majú dnes právo veta, by museli so zmenou súhlasiť. Počas rozpravy o európskych záležitostiach v holandskom Senáte 29. septembra rečníci obhajovali zachovanie jednomyseľnosti pri dôležitých rozhodnutiach o rozširovaní (záznam hornej komory).

Doterajší priebeh ukazuje, že Maďarsko stanovilo podmienku, aby zákon schválil parlament susednej krajiny, a súhlas udelilo v ten istý deň, keď sa tak stalo. Zároveň si ponechalo možnosť sledovať, ako sa zákon uplatňuje. Podľa platných pravidiel potrebujú dve zostávajúce oblasti súhlas každej vlády (rokovací rámec); aj návrh Komisie zachováva právo veta pri konečnom prijatí do EÚ. Z dostupných informácií nevyplýva, kto rozhodol, že Moldavsko bude čakať spolu s Ukrajinou. Kišiňov aj vlády EÚ, ktoré majú právo veta, dlhujú vysvetlenie.

Details about this article
Model:
claude-opus-5-5
Generated:
10/13/2026, 1:43:17 AM
Pipeline run:
eu_pipeline_20261013_005007
Watermark:
SynthID (Google's invisible watermark)
Human review:
None before publication
Learn more about our methodology →