Maďarsko spečatilo cestu k €16.4 billion

Maďarský prezident Tamás Sulyok podpísal protikorupčný a transparentnostný balík, ktorým chce vláda premiéra Pétera Magyara odblokovať 16,4 mld. EUR zmrazených európskych peňazí (Telex, Portfolio). Parlament zákony schválil tri dni predtým pomerom 142 ku 39.

Podpis uzatvára domácu časť procesu. Sám osebe však neuvoľňuje ani euro. Rozhodnutie je teraz na Európskej komisii, teda výkonnej inštitúcii EÚ, ktorá posudzuje, či štáty splnili reformné záväzky. Pri časti peňazí budú musieť hlasovať aj vlády členských štátov v Rade.

Tri balíky, traja rozhodcovia

Suma 16,4 mld. EUR nie je jeden balík. Ak sa tak prezentuje, stráca sa podstatné: každú časť kontroluje iný mechanizmus.

Približne 10 mld. EUR pochádza z Nástroja na podporu obnovy a odolnosti, teda postpandemického investičného fondu EÚ. Peniaze z neho sa vyplácajú až po splnení dohodnutých reformných míľnikov. Pokrok posudzuje Komisia a následne platbu schvaľujú vlády členských štátov v Rade (stránka Komisie o RRF).

Ďalších 4,2 mld. EUR bolo pozastavených podľa nariadenia o podmienenosti právnym štátom. Ide o pravidlo z roku 2020, ktoré umožňuje EÚ obmedziť financovanie, ak demokratický úpadok ohrozuje európsky rozpočet. Na zrušenie pozastavenia je potrebná kvalifikovaná väčšina v Rade, čiže hlasovanie, v ktorom majú väčšie krajiny vyššiu váhu a jeden štát nedokáže rozhodnutie zablokovať sám (EUR-Lex, CER).

Zvyšných 2,2 mld. EUR z regionálnych fondov závisí od toho, či Komisia uzná, že Maďarsko splnilo podmienky týkajúce sa akademickej slobody a správy verejných inštitúcií (Euronews, Brussels Signal).

Čo zákon mení a čo musí Komisia preveriť

Reformy nie sú len symbolické. Zákon mení približne 30 existujúcich právnych predpisov. Maďarský Úrad pre integritu dostáva silnejšie právomoci zasahovať pri podozrivých verejných obstarávaniach, nepravdivé majetkové priznania sa majú stať trestným činom a verejnoprospešné nadácie známe ako KEKVA, cez ktoré sa verejný majetok presúval k politicky napojeným správnym radám, sa majú zrušiť (DW). Práve tieto kanály korupcie boli dôvodom, prečo EÚ peniaze zmrazila.

Schváliť zákon a presadiť ho v praxi sú dve rozdielne veci. Komisia teraz stojí pred rozhodnutím, pri ktorom už raz stratila presvedčivosť: či jej bude stačiť text zákona, alebo bude žiadať dôkaz, že nové pravidlá naozaj fungujú.

V roku 2023 Komisia uvoľnila časť peňazí pre Maďarsko Viktora Orbána ešte pred úplným dokončením reforiem. Vyšší právny poradca Súdneho dvora EÚ vo februári uviedol, že Komisia tým prekročila svoje právomoci, a odporučil, aby súd skoršie uvoľnenie peňazí zrušil (European Relations, NDFR). Ak Súdny dvor tento názor potvrdí, budúce platby budú stáť na overenom vykonávaní reforiem, nie iba na legislatívnych sľuboch. Rozhodnutie sa očakáva ešte tento rok.

Časový tlak celý proces sťažuje. Podľa maďarských médií musí byť pri najväčšej časti peňazí z fondu obnovy všetko splnené do konca augusta a žiadosti o platbu majú nasledovať v septembri (Telex). Komisia tak má približne dva mesiace na posúdenie, či protikorupčný úrad s novými právomocami dokáže reálne zastaviť podozrivé tendre a či sa majetok z nadácií KEKVA skutočne vrátil pod verejnú kontrolu. Rozpočtový kontrolný výbor Európskeho parlamentu si na 14. júla naplánoval vypočutie komisárov, od ktorých bude žiadať odpovede (Euronews).

Precedens za hranicami Budapešti

Výsledok bude dôležitý aj mimo Maďarska, pretože ukáže, ako vážne funguje európska dohoda „reformy za peniaze“. Poľská skúsenosť ukázala, že Komisia vie prejsť od plošnej blokády k postupným platbám, keď nová vláda začne reformy uskutočňovať (Bankier). Maďarský prípad je zložitejší, pretože nejde o jeden nástroj, ale o tri rozdielne právne režimy. Tlak na Komisiu zvýrazní aj porovnanie so Slovenskom, kde Ficova vláda oslabuje nezávislosť prokuratúry práve v čase, keď sa Maďarsko snaží ukázať opačný smer. Brusel bude musieť vysvetľovať, prečo zákony jednej krajiny spĺňajú podmienky a druhej nie (Denník N, IBA).

Keďže sa zároveň rokuje o ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ, každá vláda bude sledovať, čo Brusel uzná za skutočnú reformu. Ak bude stačiť podpísaný zákon, model „reformy za fondy“ prežije, ale stratí časť účinku. Ak Komisia najprv bude trvať na funkčných inštitúciách, riskuje, že potrestá vládu, ktorá sa naozaj pokúša rozobrať systém prevzatý po predchodcoch. Do augusta si bude musieť vybrať medzi rýchlosťou a dôveryhodnosťou. Oboje naraz doručiť nedokáže.