Intel dá €5bn do írskych AI čipov

Intel rozširuje svoju továreň na čipy pri Dubline. Do kampusu v Leixlipe dá 5 mld. EUR, aby tam vyrábal pokročilejšie serverové procesory (Intel, RTÉ). Pre Európu je to skutočný priemyselný úspech: nejde o sľub na papieri, ale o existujúcu továreň, ktorá bude vyrábať reálne čipy. Zároveň však ukazuje rozdiel medzi tým, že Európa má výrobnú kapacitu, a tým, že kontroluje celý dodávateľský reťazec, ktorý túto výrobu umožňuje.

Továreň Fab 34 už stojí. Intel v nej modernizuje zariadenia, aby mohol vyrábať viac waferov Intel 3 pre serverové procesory Xeon, ktoré sa používajú v dátových centrách pre umelú inteligenciu a vo vysokovýkonných výpočtoch (Irish Times). Wafer je tenký kremíkový disk, na ktorý sa leptajú desiatky až stovky čipov, kým sa neskôr rozrežú na jednotlivé kusy. Táto fáza, takzvaná front-end výroba, patrí v čipovom priemysle k najnáročnejším. Leixlip ju zvláda.

Dôležité je však spresnenie. Intel v Írsku nestavia európsku odpoveď na tréningové GPU čipy od Nvidie. Procesory Xeon v serveroch pracujú popri grafických procesoroch. Pre infraštruktúru umelej inteligencie sú dôležité, no nie sú tým komponentom, ktorý dnes poháňa preteky v najvýkonnejších AI systémoch (Intel, Reuters via Investing.com).

Prečo peniaze dostalo Írsko, nie Nemecko

Porovnanie s Magdeburgom vysvetľuje veľkú časť rozhodnutia. Intel plánoval v Sasku-Anhaltsku novú veľkú továreň s celkovou investíciou približne 30 mld. EUR a výraznými nemeckými dotáciami. Po finančnom reštarte firmy bol však projekt odložený (Handelsblatt, upday). Postaviť čipovú továreň od nuly znamená vybudovať čisté priestory, energetické systémy, úpravu vody, vyškoliť ľudí a pritiahnuť dodávateľov. To všetko v odvetví, kde sa trh hýbe rýchlejšie než stavebné povolenia.

Leixlip je opačný prípad. Kampus zamestnáva približne 4 900 ľudí, funguje desaťročia a Intel do Írska od roku 1989 investoval spolu asi 30 mld. EUR (RTÉ, Europa Press). Nemecké dotácie nestačili na to, aby Intel staval drahé nové miesto, keď už mal v Írsku fungujúcu výrobnú základňu. V období, keď si firma stráži kapitál, smerujú peniaze tam, kde infraštruktúra už pracuje (n-tv).

Kapacita bez kontroly

Číslo, ktoré Intel nezverejnil, je počet dodatočných waferov mesačne, ktoré bude Fab 34 vyrábať. Bez neho sa nedá vypočítať, ako veľmi táto investícia približuje Európu k cieľu európskeho Aktu o čipoch: zvýšiť podiel kontinentu na globálnej výrobe čipov približne z 10 % na 20 % do roku 2030 (European Commission).

Ďalšie členské štáty pridávajú vlastné časti skladačky. Česko s pomocou schválenej štátnej pomoci vo výške 450 mil. EUR buduje cez americký Onsemi kapacitu na výkonové čipy (Data Center Dynamics). Španielsky program PERTE Chip v objeme 12,25 mld. EUR financuje najmä návrh čipov a výskum, nie masovú výrobu (El País). Každý projekt dopĺňa jeden článok reťazca. Ani jeden však sám neprináša nezávislosť.

Medzera v suverenite sa ukáže až pri pohľade na to, kto reťazec skutočne ovláda. Európa získa viac waferov z Írska, no Intel zostáva americkou firmou s americkým rozhodovaním. Litografické stroje vo fabrike pochádzajú od holandskej spoločnosti ASML, najsilnejšej európskej firmy v polovodičoch. Lenže aj ASML závisí od amerického softvéru a od svojej dcérskej firmy Cymer v San Diegu, ktorá dodáva svetelné zdroje. Washington od roku 2019 využíva americké pravidlá, ktoré umožňujú obmedziť vývoz produktov závislých od americkej technológie, aby zablokoval dodávky najpokročilejších strojov ASML do Číny (Tech Policy Press, European Commission). Označenie „vyrobené v Európe“ preto automaticky neznamená „kontrolované Európou“.

Kto získa, kto platí

Ako prvé získa Írsko: niekoľko stoviek stálych pracovných miest, tisíce stavebných pozícií a ešte pevnejšie ukotvenie modelu, ktorý stojí na zahraničných nadnárodných firmách. Tento model má aj koncentračné riziko. Business Insider España s odkazom na španielsku fiškálnu analýzu napísal, že iba tri firmy vytvárajú takmer polovicu írskych príjmov z dane z príjmu právnických osôb (Business Insider España). Intel si zároveň posilnil vlastnú pozíciu tým, že odkúpil späť 49-percentný podiel Apolla vo Fab 34 za 14,2 mld. USD. Časť transakcie financoval novým dlhom vo výške približne 6,5 mld. USD (Data Center Dynamics).

Pri tejto konkrétnej fáze zatiaľ nebola oznámená nová írska dotácia ani podpora z európskeho Aktu o čipoch. Ak sa verejné peniaze objavia neskôr, zmení sa aj rozdelenie rizika. Intel pritom stále čelí otázke, či si zákazníci novú kapacitu naozaj objednajú: firma zatiaľ nezískala veľkého externého zákazníka pre svoju foundry výrobu a sama uviedla, že kapacity bude pridávať tam, kde bude zazmluvnený vonkajší dopyt (Data Center Dynamics).

Leixlip je vážny priemyselný úspech. Európsky problém však nespočíva len v nedostatku výrobných hál. Spočíva v celom súbore strojov, softvéru, dodávateľov a právnych nástrojov, ktoré sú potrebné na výrobu čipov bez toho, aby bolo treba pýtať si povolenie od Washingtonu. Jedna investícia, akokoľvek veľká, túto medzeru nezatvorí.