Irán uzavrel Hormuzský prieliv

Irán vyhlásil Hormuzský prieliv za uzavretý. Spojené štáty odpovedali v priebehu niekoľkých hodín. Lode cez prieliv stále prechádzajú. Ani jedna z týchto vecí však nerieši otázku, ktorá je pre európsky obchod podstatná: či kapitáni, poisťovne, banky a vlajkové štáty, bez ktorých námorná doprava nefunguje, ešte považujú túto trasu za normálnu.

Dňa 12. júla zaútočili iránske Revolučné gardy na kontajnerovú loď M/V GFS Galaxy plaviacu sa pod cyperskou vlajkou (Straits Times/Reuters). Teherán potom vyhlásil prieliv za uzavretý už štvrtýkrát od júna. Každý ďalší cyklus vyhlásenia, útoku a čiastočného obnovenia premávky posúva poisťovne aj prevádzkovateľov lodí k väčšej opatrnosti.

Samotné vyhlásenie nemá právnu silu. Dohovor OSN o morskom práve UNCLOS, ktorý upravuje využívanie morí, zakazuje pobrežným štátom blokovať tranzit cez medzinárodné prielivy (UNCLOS Part III). Iránska páka však mieri na úplne iný systém.

Tri brány, ktoré držia námornú trasu pri živote

Námorná trasa prestáva fungovať obchodne skôr, než prestane byť fyzicky priechodná. Aby loď vyplávala, musia fungovať tri veci: námorný varovný systém, podľa ktorého sa riadia komerční operátori, musí vyhodnotiť plavbu ako bezpečnú; poisťovne musia ponúknuť zaplatiteľné krytie vojnového rizika; a banky musia spracovať platby bez toho, aby sa dostali do sankčného problému.

Všetky tri časti sú pod tlakom. Spoločné námorné informačné centrum JMIC, varovný systém podporovaný Spojenými štátmi, na ktorý sa spoliehajú komerční prepravcovia, nasmerovalo lode na rozšírenú južnú trasu a hrozbu v Hormuze označilo za vážnu (Mint). Poistenie vojnového rizika krátko vyskočilo na 10 % hodnoty lode, potom kleslo približne na 1 až 3 %, pričom cena sa v niektorých prípadoch stanovuje až niekoľko hodín pred vyplávaním (CNN). Prirážky zostávajú zvýšené aj po čiastočnom obnovení dopravy (Insurance Asia).

Potom prichádza sankčná pasca. Irán žiada, aby lode používali trasu schválenú Teheránom. Americké ministerstvo financií upozornilo, že platby alebo záruky za bezpečný prejazd, do ktorých sú zapojené subjekty napojené na Revolučné gardy, môžu znamenať sankčné riziko (OFAC). Prepravca, ktorý sa riadi iránskym kanálom, si môže vytvoriť právny problém. Prepravca, ktorý ho ignoruje, čelí vyššiemu fyzickému aj poistnému riziku. Tri brány tak ťahajú každá iným smerom.

Európa sa môže vyhnúť výpadkom, no aj tak zaplatí viac

Priama závislosť Európy od Hormuzu je nižšia, než naznačuje krízové spravodajstvo. Španielsko uvádza, že cez prieliv prechádza len asi 5 % jeho ropy a 2 % plynu, pričom krajina má zásoby na viac než 90 dní (El País, Infobae/EFE). Po rokoch nahrádzania ruských dodávok je poľská kapacita na dovoz plynu dnes o 63 % vyššia než spotreba (Business Insider Polska).

V pokojnom období však cez Hormuz prechádza odhadom 20 až 25 % svetového obchodu s ropou (HVG 360). Keď je tento tok ohrozený, hýbu sa benchmarky a európske ceny na pumpách ich nasledujú. Maďarský naftový benchmark v jednej obchodnej seanse vyskočil takmer o 13 %, kým ropa zdražela asi o 6 % (Telex/G7). Európska komisia priznala, že jej hlavným problémom nie je fyzická dostupnosť dodávok, ale rast cien (El Periódico de la Energía). Šéf Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol to povedal ostrejšie: bolo by „vážnou chybou“, keby si Európa myslela, že je už v bezpečí (Euronews).

Kto rozhoduje, či lode naozaj vyplávajú

Z európskych krajín najjasnejší vojenský postoj zaujali Francúzsko a Británia: brániť slobodu plavby, oprieť úsilie o Omán a držať sa mimo americkej údernej kampane (French communiqué). Spojenci v NATO rokovali o Hormuze so štátmi Perzského zálivu, no prípadné nasadenie by si vyžadovalo nové politické rozhodnutie (NATO, Reuters/KFGO). Európska únia má v Červenom mori obrannú misiu Aspides. Chráni obchodné lode; nebola navrhnutá na boj so štátnym námorníctvom (Council Decision 2024/583).

Sprievodné misie však neriešia obchodnú otázku. Malta, jeden z najväčších európskych lodných registrov, napriek vážnemu hodnoteniu hrozby nevydala pre svoju flotilu verejne dohľadateľné usmernenie. Podľa UNCLOS pritom Malta musí vykonávať dohľad nad loďami, ktoré sa plavia pod jej vlajkou. Toto ticho ukazuje, kde sa rozhoduje v skutočnosti: pri poisťovateľoch, ktorí oceňujú vojnové riziko; pri compliance tímoch, ktoré preverujú platby; a pri správcoch registrov, ktorí posudzujú právnu zodpovednosť. Práve títo ľudia určujú, či lode napojené na Európu reálne vyplávajú.

Trasa je otvorená. Aby bola znovu obchodne použiteľná, vlajkové štáty, poisťovne a banky musia povedať, za akých podmienok ju budú považovať za prijateľnú. Zatiaľ to neurobil nikto.