Hormuz zdražuje energetické riziko

Sporné oznámenie Iránu, že uzavrel Hormuzský prieliv, urobilo na trhoch to, čo by fyzická blokáda dosiahla až po dňoch: precenilo riziko. Pohli sa benchmarky ropy aj skvapalneného zemného plynu, poisťovne začali prehodnocovať krytie vojnových rizík a oddelenia súladu s pravidlami v európskych obchodných domoch začali označovať protistrany napojené na Perzský záliv. Aj keby sa neotočil ani jeden tanker, komerčný mechanizmus za európskymi cenami energií sa už posunul.

Cez prieliv prechádza približne 20 miliónov barelov ropy denne a asi pätina svetového LNG. Európa nie je najväčším priamym odberateľom energie z Perzského zálivu, ropa aj plyn sa však obchodujú podľa globálnych benchmarkov. Keď tieto referenčné ceny rastú, európski dovozcovia platia viac bez ohľadu na to, odkiaľ konkrétne prichádza ich náklad.

Riziko v Hormuze sa pohybuje rýchlejšie než lode

Podľa dostupných správ americkí predstavitelia uviedli, že doprava vyzerala normálne. Iránske úrady napojené na armádu trvali na tom, že prieliv je uzavretý pre údajné porušenia prímeria. Podľa časti III dohovoru UNCLOS, teda medzinárodného práva upravujúceho plavbu cez prielivy, nemôže jedna krajina právne uzavrieť Hormuz len vyhlásením. Trhy však nečakajú na právny výklad. Oceňujú pravdepodobnosť.

K európskym spotrebiteľom sa táto pravdepodobnosť dostáva tromi cestami.

Prvou je samotný benchmark ropy a LNG. Keď sa zvýši dôveryhodné riziko narušenia dodávok, obchodníci pridajú k nákladom z Perzského zálivu rizikovú prirážku. Keď skoršie americko-iránske memorandum naznačilo deeskaláciu, ropa klesla na očakávaniach stabilizácie (CNBC, The Guardian). Ten istý mechanizmus funguje aj opačne a prvé pohyby bývajú často vratné.

Druhou cestou je poistenie. Majitelia lodí majú krytie P&I, teda vzájomné poistenie zodpovednosti. Pri plavbách cez Hormuz sa toto krytie môže zrušiť alebo preceniť. West of England P&I upozorňuje svojich členov, že krytie pre Hormuz môže byť stiahnuté alebo zmenené. Tanker teda môže byť schopný plavby a zároveň komerčne nepoužiteľný: bez krytia zodpovednosti alebo pri príliš drahej vojnovo-rizikovej prirážke sa cesta neoplatí a loď zostane v prístave.

Odvetvové organizácie už s trasou zaobchádzajú ako s neštandardnou. INTERCARGO odporúča členom posudzovať riziko pri každej lodi osobitne. IMO, teda námorný regulátor OSN, odkazuje prevádzkovateľov na priebežne aktualizované bezpečnostné pokyny.

Treťou cestou je kontrola sankčného súladu. Americký sankčný úrad OFAC dlhodobo udržiava obmedzenia na transakcie napojené na Irán. Banky, obchodníci a majitelia lodí, ktorí posudzujú expozíciu voči Perzskému zálivu, môžu spomaľovať obchody a zužovať okruh ochotných protistrán ešte predtým, než dôjde k fyzickému narušeniu dopravy.

Vyššie benchmarky ropy sa premietajú do cien nafty, benzínu a leteckého paliva. Vyššie benchmarky LNG zvyšujú náklady na elektrinu a vykurovanie. Podľa správ taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani spojil voľnú plavbu cez Hormuz s cenami ropy, benzínu a hnojív, teda s nákladmi, ktoré talianske domácnosti cítia priamo.

Ropné zásoby kupujú čas, ceny nezastavia

Najsilnejšou európskou poistkou sú núdzové ropné zásoby. Právo EÚ vyžaduje, aby členské štáty držali zásoby zodpovedajúce 90 dňom čistého dovozu alebo 61 dňom domácej spotreby, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia (smernica 2009/119/ES). Rámec ropnej bezpečnosti Medzinárodnej energetickej agentúry k tomu pridáva koordináciu pri vážnych výpadkoch. Tieto zásoby vedia stlmiť krátke fyzické prerušenie dodávok.

Neurčujú však, koľko si trh vypýta. Núdzové zásoby neprinútia poisťovne znížiť vojnovo-rizikové prirážky a nepresvedčia nájomcov lodí, aby prijímali nakládku v Perzskom zálive za bežné sadzby.

Ochrana pri plyne je slabšia. Nariadenie 2022/1032, prijaté po energetickej kríze v roku 2022, zaviedlo povinnosti plniť zásobníky, no nevytvorilo nič podobné strategickej rezerve LNG. Európa kupuje cez Hormuz len obmedzenú časť svojho LNG, najmä z Kataru. Údaje Bruegelu hovoria približne o desatine dovozu LNG do EÚ. Pri rope je expozícia podľa Eurostatu v nízkych dvojciferných percentách dovozu. Samy osebe tieto čísla nie sú katastrofické, no keď ázijskí kupujúci začnú tvrdšie súťažiť o alternatívy mimo Perzského zálivu, viac platí aj Európa.

Sporné iránske tvrdenie môže vyprchať, ak americko-iránske rokovania, podľa správ sprostredkované cez švajčiarsky diplomatický kanál, prinesú dôveryhodnú deeskaláciu. Môže sa však aj vyostriť, ak meškanie tankerov, obchádzkové trasy alebo námorné incidenty potvrdia fyzické narušenie dopravy. Aktéri, ktorí môžu rizikové prirážky znížiť, sú jasní: iránski rozhodovatelia, americkí vyjednávači, kluby P&I určujúce sadzby vojnového rizika a obchodníci s energiami prehodnocujúci náklady z Perzského zálivu. Vlády EÚ kontrolujú svoje ropné zásoby. Nekontrolujú však globálnu cenu rizika v úzkom mieste, na ktoré samy nedosiahnu.