Írsko zakáže tovar z osád

Írsko skúša posunúť hranicu toho, čo môže členský štát urobiť v obchodnej politike sám. Robí to však najužším nástrojom, pri ktorom si vláda zrejme myslí, že obstojí. Dolná komora írskeho parlamentu Dáil schválila návrh zákona o okupovaných územiach bez hlasovania, napísal Irish Times. Zákon zakazuje dovoz tovaru z okupovaných území, no nevzťahuje sa na služby. Práve toto obmedzenie je pokusom Dublinu konať proti obchodu s osadami na národnej úrovni a zároveň nedať Bruselu jednoduchý právny dôvod na zásah.

Ministri tvrdia, že návrh vychádza z odporúčania generálneho prokurátora, ako informovala RTE. Samotné odporúčanie však nezverejnili. Táto mlčanlivosť je dôležitá, lebo Írsko vstupuje do oblasti obchodného práva, ktorú zmluvy EÚ vo veľkej miere vyhradzujú Únii. Politický odkaz zákona je priamy. Jeho právna konštrukcia je opatrná.

Prečo prešiel tovar

Tovar po sebe zanecháva papierovú stopu. Prechádza colnicami, má doklady o pôvode a zapadá do produktových kódov. Írsko tak môže dovozcom jasne povedať, čo je zakázané, žiadať dôkazy a trestať porušenia.

Pri službách to takto nefunguje. Rezervácia hotela, právna zmluva, finančná služba alebo platba za poradenstvo môžu byť s územím spojené oveľa neprehľadnejšie. Írsko by sa ich mohlo pokúsiť regulovať, no každý ďalší kanál by obchodníkom otvoril väčší priestor na napadnutie zákona a úradom by pridal dôkaznú záťaž.

Preto vyňatie služieb poškodzuje ciele aktivistov. Paul Murphy podľa Irish Times obvinil koalíciu, že návrh „úplne vykuchala“, keď z neho odstránila služby a obmedzila čas na rozpravu. V otázke dosahu má pravdu. Vláda si ponechala tú časť, ktorú vedia vymáhať colníci, a vzdala sa širšieho tlaku cez služby.

Právna hranica je aj tak riziková. Článok 207 ZFEÚ zveruje obchodnú politiku EÚ voči krajinám mimo Únie vrátane tovaru a služieb do rúk Únie. Írska argumentácia stojí na tom, že právo EÚ už dnes rozlišuje medzi tovarom z osád a tovarom zo samotného Izraela.

Toto rozlíšenie má oporu v judikatúre. V prípade Brita Súdny dvor rozhodol, že tovar zo Západného brehu nemôže čerpať colné výhody z dohody EÚ s Izraelom ako izraelský výrobok. Oznámenie Komisie o označovaní pôvodu vyžadovalo presné označovanie výrobkov z osád a prípad Psagot tento prístup pri spotrebiteľských etiketách potvrdil. Označovanie a colné zaobchádzanie však nie sú zákaz dovozu.

Aký prípad môže otvoriť Brusel

Európska komisia sa teraz musí rozhodnúť, či Írsko iba uplatňuje rozlíšenie uznané právom EÚ, alebo si vytvára vlastnú obchodnú politiku. Ak dospeje k záveru, že Dublin túto hranicu prekročil, môže začať konanie o porušení povinností podľa článku 258, teda zmluvný postup, ktorým môže členský štát dostať pred Súdny dvor EÚ. Zákaz môžu napadnúť aj dovozcovia na írskych súdoch, ktoré by mohli poslať otázky do Luxemburgu.

Preto má utajené právne stanovisko význam aj mimo Dublinu. Írsko žiada ostatné vlády, aby verili, že návrh zostáva na správnej strane práva EÚ, no dôvody si necháva pre seba. Doma to môže stačiť. Ako európsky precedens je to slabšie.

Praktický test ukazuje holandská debata. Podobný návrh zákazu tovaru z osád sa objavuje v holandskom parlamentnom spise 36807 a JNS informoval, že Štátna rada v ňom videla priestor podľa holandského aj európskeho práva. Najťažšou časťou nebol morálny zámer. Boli ňou vysledovateľnosť, dôkazy a sankcie, ktoré obstoja pred súdom.

Cesta okolo zablokovanej EÚ

Európsky problém nespočíva v objeme obchodu. Ide o to, či si jedna vláda môže vybudovať zákonnú národnú cestu tam, kde je spoločný postup EÚ zablokovaný. Ak Írsko uspeje, ostatní dostanú model. Ak neuspeje, stará hranica zostane: vlády môžu odsudzovať, označovať a rozlišovať, no samy nesmú zavrieť obchodné dvere.

Táto hranica je dôležitá, lebo európska cesta zostáva politická, nie automatická. Ursula von der Leyen podľa Europa Press odkázala prípadné pozastavenie Asociačnej dohody EÚ s Izraelom, teda obchodno-spolupracujúceho rámca medzi blokom a Izraelom, späť národným vládam. Euractiv ten istý spor opísal ako blokádu medzi vládami v Rade, nielen ako neochotu Komisie.

Írsko túto blokádu nevyriešilo. Ukázalo ju. Návrh si udržiava právnu vierohodnosť tým, že cieľ zužuje na tovar, pri ktorom môžu colné úrady reálne konať a kde judikatúra EÚ už kreslí územné hranice. Cena je zjavná: Dublin sa vzdal širšieho ekonomického dosahu, ktorý žiadali aktivisti. Práve tento obchod je jadrom zákona. Aj preto teraz budú súdy a Komisia dôležitejšie než potlesk v parlamente.