Írsko vedie spor o rozpočet EÚ

Írsko 1. júla prevzalo rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, teda v inštitúcii, kde ministri členských štátov rokujú a hlasujú o európskej legislatíve. Do tejto úlohy vstúpilo vo chvíli, keď sa na stôl dostáva najväčší otvorený spor Únie: sedemročný rozpočet, ktorý má podľa návrhu Európskej komisie dosiahnuť takmer 1,98 bilióna eur (Zeit, European Commission). Predsedníctvo neznamená, že Dublin riadi Európu. Znamená, že riadi miestnosť, v ktorej sa 27 vlád pokúša dohodnúť. Pri rozpočte je tento rozdiel podstatný.

Predsedajúci, nie šéf

Predsedníctvo vedie väčšinu ministerských rokovaní, pripravuje kompromisné texty a určuje, v akom poradí sa budú jednotlivé spory otvárať. Nemôže navrhovať legislatívu, nemôže obísť národné veto a nedokáže vyrobiť väčšinu tam, kde politicky neexistuje (Council of the EU). Írske polročné obdobie je prvou časťou 18-mesačného programu, ktorý Dublin zdieľa s Litvou a Gréckom, takže nepreberá čistý papier, ale už rozbehnutý kalendár (Irish trio programme).

Väčšina skutočnej práce sa odohráva pod úrovňou ministrov. V pracovných skupinách prechádzajú národní úradníci právne texty vetu po vete a v Coreperi, teda vo výbore veľvyslancov členských štátov v Bruseli, sa politické konflikty často zmiernia alebo zamrznú ešte predtým, ako si k nim sadnú ministri (Council preparatory bodies). Úspešné predsedníctvo zúži priestor nesúhlasu skôr, než sa zapnú kamery. Počas šiestich mesiacov bude musieť Dublin pripraviť stovky kompromisov v desiatkach politických spisov (Euronews FR).

Prečo je rozpočet taký ťažký

Viacročný finančný rámec, teda sedemročný výdavkový plán EÚ známy ako VFR, má v Bruseli najprísnejšie pravidlo rozhodovania: súhlasiť musí všetkých 27 vlád a potom musí balík schváliť Európsky parlament. Parlament ho môže prijať alebo odmietnuť ako celok, nemôže ho však prepisovať riadok po riadku (Council MFF). Jedna krajina preto dokáže dohodu zablokovať. Práve preto má pri rozpočte nezvyčajnú váhu aj technická moc predsedníctva. Poradie kapitol, čísla v kompromisnom texte aj tempo rokovaní určujú, či vlády dostanú pred seba zvládnuteľný súbor možností, alebo príliš široký spor, ktorý sa už nedá uzavrieť.

Nemecko pod kancelárom Friedrichom Merzom tlačí na výrazné škrty. Nemecké médiá s odvolaním sa na Reuters písali, že Berlín chce oproti návrhu Komisie znížiť výdavky približne o 400 miliárd eur, hoci formálny status tohto čísla zostal sporný (Deutschlandfunk, WirtschaftsWoche). Kritika Berlína smerovala na skoré návrhy, ktoré by obmedzili výdavky na konkurencieschopnosť a obranu, no chránili poľnohospodárstvo a kohézne fondy, teda peniaze pre farmárov a chudobnejšie regióny EÚ (n-tv). Tým sa ukazuje hlavná deliaca čiara: čistí platcovia, ako Nemecko, Holandsko či Rakúsko, chcú menší rozpočet; čistí príjemcovia na juhu a východe Európy chcú udržať výdavky, ktoré im pomáhajú dobiehať bohatšie štáty.

Írsky premiér Micheál Martin pri začiatku predsedníctva varoval pred „extrémnymi pozíciami“ v rozpočtovom spore, čím sa snažil udržať pri stole oba tábory (Zeit). Martinovou pákou nie je hlasovanie. Je ňou pero: predsedníctvo píše kompromisné rámce, ktoré určia, medzi čím si vlády v skutočnosti vyberajú.

Tlak kalendára prichádza zo všetkých strán

Rozpočet nie je jediný spis, ktorý si vyžaduje jednomyseľnosť. Rozširovanie o Ukrajinu a Moldavsko, nový balík sankcií proti Rusku aj ďalšie prístupové kroky potrebujú konsenzus a každý z týchto procesov má vlastné politické prekážky (Euronews PL, Onet). Volodymyr Zelenskyj navštívil Dublin a verejne vyzval Poľsko a Maďarsko, aby neblokovali ukrajinskú cestu do Únie (Rzeczpospolita). Sú to politické signály, nie inštitucionálne výsledky. Každý spis vyžadujúci jednomyseľnosť však čerpá z rovnakého rezervoára politickej ochoty a rozpočtový pat by ho rýchlo vyčerpal.

Skutočná moc predsedníctva preto nespočíva v tom, že dokáže poraziť veto. Spočíva v tom, že vie napísať text, pri ktorom je jeho použitie politicky drahšie.