Írsko ruší veto OSN pri misiách

Írska vláda tento mesiac predkladá návrh zákona, ktorý má odstrániť veto Bezpečnostnej rady OSN nad vysielaním írskych vojakov do zahraničia. Novela zákona o obrane z roku 2026 však ide ďalej než táto hlavná zmena. Pri misiách s najviac 50 vojakmi ruší aj povinné hlasovanie v Dáile, teda írskom parlamente, a rozhodovanie necháva výlučne na vláde (RTÉ).

Návrh rozoberá systém, ktorý Írsko nazýva „trojitá poistka": tri podmienky potrebné na vyslanie viac ako 12 vojakov do zahraničia. Doteraz si každá takáto misia vyžadovala súhlas vlády, hlasovanie parlamentu a mandát Bezpečnostnej rady OSN. Návrh ministerky zahraničných vecí a obrany Helen McEnteeovej požiadavku OSN úplne vypúšťa. Pri menších misiách odstraňuje aj parlamentnú kontrolu, čím sústreďuje právomoc vysielať vojakov do rúk exekutívy v miere, ktorú Írsko dosiaľ nevyskúšalo.

Prečo ruské veto zaváži a kde je hranica argumentu

Argument vlády je priamy. Bezpečnostná rada od roku 2014 neschválila novú mierovú misiu, pretože Rusko a Čína ich opakovane blokujú. Írsko tak mohlo cvičiť s bojovými skupinami EÚ, teda mnohonárodnými jednotkami rýchlej reakcie pripravenými na krízové nasadenie, no nemohlo ich vyslať. Praktický dôsledok prišiel 24. mája, keď Bezpečnostná rada nechala vypršať mandát operácie Irini, námornej misie EÚ v Stredozemnom mori zameranej proti pašovaniu. Írsko okamžite stiahlo svoj personál, hoci operácia mala širokú podporu v EÚ.

McEnteeová to rámcuje ako otázku suverenity: „Pre veto iných krajín sme blokovaní" (vystúpenie v Dáile). Táto prekážka je však zatiaľ skôr do budúcnosti. Samotná vláda priznáva, že Rusko nikdy reálne nevetovalo írsku misiu.

Proti návrhu sú všetky opozičné strany. Sinn Féin žiada referendum a tvrdí, že írske ratifikácie európskych zmlúv obsahovali implicitné garancie neutrality (Sinn Féin, Irish Times). McEnteeová namieta, že trojitá poistka je obyčajný zákon, nie ústavné pravidlo, a preto jej zmena referendum nevyžaduje. Vládna koalícia Fianna Fáil a Fine Gael má v Dáile pohodlnú väčšinu, no prezidentka Catherine Connollyová, zvolená na platforme neutrality, už povedala, že zákon by poslala na ústavné preskúmanie Najvyššiemu súdu.

Zvyšné neutrálne štáty Európy sa rozchádzajú

Zostávajúce neutrálne krajiny Európy sa dnes pohybujú rôznymi smermi. Rakúsky kancelár Christian Stocker v máji vyhlásil, že „neutralita nás nechráni", a presadzuje hlbšiu európsku obrannú spoluprácu. Prieskumy ukazujú napätie v rakúskej debate: 88 % Rakúšanov považuje neutralitu za súčasť národnej identity, no zároveň 81 % podporuje spoločnú obrannú politiku EÚ. Rakúska neutralita je zakotvená v ústave, a preto by sa menila podstatne ťažšie než írska zákonná úprava.

Na opačnom konci stojí Malta, jediný členský štát EÚ mimo PESCO, teda Stálej štruktúrovanej spolupráce, obranného rámca Únie, do ktorého patrí 26 z 27 krajín. Vo voľbách, ktoré sa skončili 31. mája, neutralitu nespomenula ani jedna z veľkých strán. Švédsko prešlo celým oblúkom: v rokoch 2022 až 2024 sa posunulo od nezúčastnenosti k členstvu v NATO a teraz prijíma pravidlá, ktoré umožnia operácie NATO zo švédskeho územia bez súhlasu parlamentu.

Čo návrh necháva otvorené

Írsko zatiaľ neoznámilo, že by vyčlenilo vojakov pre Kapacitu rýchleho nasadenia EÚ, päťtisícovú silu fungujúcu od mája 2025. Nový zákon má vyžadovať, aby misie dodržiavali „zásady Charty OSN", no nevytvára postup, podľa ktorého by sa posudzovalo, či konkrétna operácia EÚ bez mandátu OSN tento štandard spĺňa. Medzera medzi princípom a procedúrou je dosť široká na to, aby sa do nej zmestilo takmer akékoľvek zdôvodnenie nasadenia.

Tento posun netlačia írski voliči. Vojna na Ukrajine je medzi ich prioritami na úrovni 1 %, ďaleko za bývaním a životnými nákladmi. Írska vláda čoskoro získa právomoc vysielať vojakov jednoduchšie než doteraz. Zatiaľ nepovedala kam, ani s akým cieľom.