Írsky návrh škrtá spoločné programy EÚ

Írsko navrhlo, aby EÚ v rokoch 2028 až 2034 minula v cenách roku 2025 najviac 1,622 bilióna eur. To je o 141 miliárd eur menej, než žiadala Európska komisia (rokovací rámec Rady EÚ). Návrh chráni sumy, ktoré jednotlivé krajiny dostávajú na poľnohospodárstvo a regióny, a najviac šetrí na programoch riadených spoločne na úrovni EÚ. Vlády, ktoré chcú menší celkový rozpočet, s ním nesúhlasia tiež. Výsledok určí, ako bude Európa do polovice tridsiatych rokov financovať poľnohospodárstvo, chudobnejšie regióny, výskum a obranu.

Írsko vedie rokovania vlád, pretože predsedá Rade EÚ v rámci rotujúceho predsedníctva. Jeho „rokovací rámec“ je podkladom na prípravu dohody a nikoho nezaväzuje. Dlhodobý rozpočet, ktorý načrtáva, stanovuje ročné stropy výdavkov. O tom, aké záväzky EÚ skutočne prijme a koľko vyplatí, rozhodujú ročné rozpočty schvaľované v rámci týchto stropov (článok 312 Zmluvy).

Kam dopadnú škrty

Írsko tvrdí, že návrh chráni prostriedky na poľnohospodárstvo, regionálny rozvoj a rybárstvo, o ktoré žiadala väčšina vlád, a zároveň financuje nové priority (írske predsedníctvo). Čísla potvrdzujú prvú časť tohto tvrdenia. V porovnaní s plánom Komisie sa položka na výskum, priemysel a obranu znižuje o 12,8 %. Položka, z ktorej sa financujú poľnohospodárske platby a kohézia (fondy EÚ určené na zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi), klesá len o 3,4 % (príloha Rady EÚ).

Zodpovedá to požiadavke sedemnástich lídrov, ktorí žiadali chrániť poľnohospodárstvo a kohéziu (Politico). Garantované minimum podpory príjmov poľnohospodárov zostáva takmer nedotknuté, približne na úrovni 261 miliárd eur (príloha Rady EÚ). Nič z toho ešte nie je dohodnuté, priority návrhu sú však zrejmé.

Šesť vlád presadzovalo inú dohodu o prioritách. V auguste Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko a Švédsko žiadali podstatne menší rozpočet. Obranu a konkurencieschopnosť chceli financovať presunom už existujúcich prostriedkov (spoločné vyhlásenie). Nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že výška írskeho návrhu nemôže byť základom dohody (Tagesschau). Priority kritizoval aj dánsky minister financií Peter Hummelgaard. Podľa neho farmy a regióny vyviaznu s miernymi škrtmi, kým za ne platia konkurencieschopnosť a bezpečnosť (Politiken).

Kto môže dohodu zablokovať a kto ju môže len ovplyvniť

Hlavní europoslanci zodpovední za rozpočet návrh odmietli z opačného dôvodu. Tvrdia, že po započítaní inflácie a splátok dlhu by si zaň EÚ mohla dovoliť menej než za súčasný rozpočet (Európsky parlament). V celkovej sume je aj 149,296 miliardy eur na splatenie spoločného dlhu, ktorý si EÚ vzala na financovanie obnovy po pandémii. Tieto peniaze nejdú na žiadny nový projekt (príloha Rady EÚ). Samotná táto suma nedokazuje, že návrh má menšiu reálnu hodnotu než súčasný rozpočet, ukazuje však, že celková suma nadhodnocuje, koľko môže EÚ minúť na nové projekty.

Rozloženie právomocí je nevyvážené. Konečnú dohodu môže vetovať každá vláda. Európsky parlament ju nemôže meniť, môže však odmietnuť svoj súhlas (článok 312 Zmluvy). Lídri budú o írskom návrhu rokovať na summite 15. a 16. októbra. Ten môže nasmerovať rokovania, o rozpočte však nerozhodne (Európska rada).

Mestá chcú mať hlas, nielen peniaze

Primátori hlavných miest upozorňujú na ďalšie riziko. Pred stanovením celkovej sumy chcú od lídrov vedieť, ako by škrty zasiahli mestá, a žiadajú, aby sa miestne samosprávy naďalej podieľali na príprave aj riadení programov EÚ (EUNews). Ich list vznikol ešte pred írskym návrhom a kritizoval snahu šiestich vlád presadiť škrty. Podpísal ho aj primátor Haagu, hoci holandská vláda patrí k šestici.

V súčasnosti musí každá krajina vyčleniť aspoň 8 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja na mestské projekty, pri ktorých výbere pomáhajú mestské samosprávy (nariadenie o EFRR). Komisia chce tieto fondy zlúčiť do jedného partnerského plánu pre každú krajinu, ktorý pripraví národná vláda. Keď vo februári posudzovala tieto návrhy, niekoľko mesiacov pred írskym návrhom, výskumná služba Európskeho parlamentu nenašla nič, čo by garantovaný podiel na mestské projekty nahradilo (analýza EPRS). Mestá sa obávajú, že regionálne peniaze v národnom balíku zostanú, no ich garantovaný podiel aj účasť na výbere projektov potichu zaniknú.

Primátori nemajú právo veta ani hlas v hlasovaní Parlamentu o súhlase s dohodou. Vplyv môžu uplatniť cez europoslancov a národných ministrov, ktorí budú spoločne pripravovať samostatné zákony pre jednotlivé fondy, ako pripravili aj súčasné pravidlá regionálneho fondu. Írsky návrh chráni vnútroštátne prídely tým, že škrtá spoločné programy, a zatiaľ nepresvedčil vlády, ktoré ho môžu zablokovať. O tom, či mestá dostanú garantovaný podiel, rozhodnú zákonodarcovia pri príprave pravidiel partnerských plánov, nie tento rokovací rámec.