Írska rafinéria zásobuje Rusko

Rafinéria v írskom grófstve Limerick poslala vlani približne 45 % svojej výroby do Ruska (RTÉ, Euronews). Závod Aughinish Alumina celý vlastní ruský hlinikárenský koncern Rusal. Vyrába oxid hlinitý, teda upravený prášok, bez ktorého huty nedokážu vyrábať primárny hliník.

Obchod je legálny. Oxid hlinitý nie je na sankčnom zozname EÚ. Práve táto medzera urobila z továrne v Limericku praktický test toho, či európsky sankčný režim vie uzatvárať vlastné slabé miesta.

Prečo je obchod legálny a čo by to mohlo zmeniť

Sankcie EÚ voči Rusku fungujú cez konkrétne zákazy osôb, tovarov a služieb. Ak materiál na zozname nie je, jeho vývoz do Ruska zostáva povolený, hoci cieľom sankcií je obmedziť ruskú vojnovú ekonomiku (EUR-Lex 833/2014). Oxid hlinitý ostal práve v tomto priestore mimo zákazu.

Zasiahnuť by však mohla druhá právna cesta. Pravidlá EÚ zakazujú aj sprístupňovať čokoľvek s komerčnou hodnotou osobám, ktoré sú pod osobnými sankciami (EUR-Lex 269/2014). Oleg Deripaska, oligarcha stojaci za Rusalom, je na sankčnom zozname EÚ. Švédske úrady dospeli k záveru, že firmu stále fakticky kontroluje, čo by znamenalo, že zisky Aughinish smerujú k sankcionovanej osobe (The Irish Times).

Ak by k rovnakému záveru dospeli írske alebo európske úrady, závod by mohol čeliť postihu aj bez toho, aby bol samotný oxid hlinitý zakázaný. Írske vyšetrovanie sa podľa RTÉ blíži ku koncu (RTÉ).

Dodávateľský reťazec pritom nevedie len cez Írsko. Litovskí vyšetrovatelia vystopovali oxid hlinitý z Aughinish na lodiach smerujúcich do ruských hút; prepravovala ho estónska lodná spoločnosť (LRT, Euromaidan Press). Estónsko navrhlo zákaz vývozu oxidu hlinitého do Ruska už pred viac než rokom (The Irish Times). Na úrovni EÚ sa návrh neposunul.

470 pracovných miest verzus dôveryhodnosť sankcií

Aughinish priamo zamestnáva približne 470 ľudí a v Limericku dáva prácu aj asi 500 dodávateľom (Euronews). Rusko je pre závod najväčším jednotlivým odberateľom. Nie je jasné, či by Aughinish dokázal dostatočne rýchlo nájsť náhradných zákazníkov a udržať výrobu.

Spor je v skutočnosti o to, kto zaplatí náklady. Írsko by nieslo koncentrované straty pracovných miest a náklady na riešenie priemyselného areálu. Ostatní by získali presvedčivejšiu sankčnú bariéru voči Rusku. Pobaltské vlády, ktoré v Limericku nemajú voličov ani pracovníkov, no každé ekonomické prepojenie s Ruskom vnímajú ako bezpečnostné riziko, chcú medzeru uzavrieť. Prezident Volodymyr Zelenskyj túto vec otvoril priamo počas návštevy Dublinu.

Iné vlády EÚ už podobnú dilemu riešili a použili nástroje, ktoré mali obmedziť ruský vplyv bez okamžitého zatvorenia závodov. Nemecko v roku 2022 prevzalo rafinériu Rosneftu v Schwedte pod štátnu správu, čím udržalo prevádzku a zároveň odstránilo ruský manažérsky vplyv (BMWK). Po ruskej odvete v podobe zastavenia dodávok ropy prišiel Schwedt približne o 20 % spracovaného objemu (n-tv).

Taliansko použilo dočasnú správu a mechanizmus „golden power“, teda osobitnú právomoc štátu zasahovať pri strategických aktívach, aby dohliadlo na predaj sicílskej rafinérie napojenej na Lukoil a zároveň chránilo pracovné miesta (Gazzetta Ufficiale, Italian government). Ani jedna cesta nebola bezbolestná. Obe však umožnili zachovať prevádzku a ukončiť ruskú kontrolu.

Írsko zatiaľ verejne nenavrhlo žiadny z týchto nástrojov.

Prípad Aughinish ukazuje, že sankcie EÚ môžu byť právne čisté a strategicky deravé zároveň. Materiál potrebný pre ruskú výrobu hliníka sa môže voľne vyvážať, pretože ho nikto nezaradil na zoznam. Vlastnícka línia, ktorá by mohla situáciu zmeniť, zatiaľ neviedla k rozhodnému zásahu.

Írske vyšetrovanie ukáže, či Európska komisia získa právny základ na zaradenie oxidu hlinitého medzi zakázané tovary, alebo dostatok dôkazov o Deripaskovej kontrole na uplatnenie pravidiel o vlastníctve. Kým sa nestane jedno z toho, rafinéria v Limericku bude vyvážať ďalej.