Taliansko dokončilo len €3.7bn z fondu EÚ

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), fond za 577 mld. EUR, ktorý EÚ vytvorila v roku 2021 na obnovu ekonomík po covide, má pevný termín: 31. augusta 2026. Po tomto dátume sa už nebudú rátať nové míľniky, teda dohodnuté kroky, podľa ktorých Brusel uvoľňuje peniaze. Do 30. septembra musia vlády podať všetky žiadosti o platbu. Nevyužité peniaze prepadnú. Doteraz sa vládam vyplatilo približne 58 % fondu (European Commission, ING Think). Skutočné úzke miesto však nie je medzi Bruselom a vládami, ale medzi prijatou platbou a tým, či za ňu reálne vznikne nemocnica, škola alebo pomoc pre malú firmu.

Taliansko peniaze získalo. Projekty za nimi nezaostávajú len trochu.

Najvýraznejšie to vidno v Taliansku. Rím už dostal 166 mld. EUR, teda 85 % zo svojho balíka 191 mld. EUR, najväčšieho v celej EÚ (Italian government). Taliansky Dvor audítorov však našiel dokončené projekty len za 3,7 mld. EUR (upday, Il Resto del Carlino). Zvyšok zostáva v rôznych fázach administratívneho spracovania. Tisíce malých obcí síce dostali financovanie, no nemajú dosť ľudí na verejné obstarávanie a kontrolu projektov. Najviac zaostáva juh krajiny: Sicília má mieru platieb 22 %, Kalábria 25 %, zatiaľ čo Benátsko 47 % (Il Foglio).

K administratívnemu nedostatku sa pridal fyzický. Stavebné náklady od roku 2022 stúpli o 40 %, zatiaľ čo granty EÚ boli nastavené podľa cien z roku 2021 (Legacoop Romagna). Pre dodávateľov to mení ekonomiku zákaziek: vysúťažia rekonštrukciu školy za jednu cenu, no materiály im rozpočet zjedia skôr, ako je hotová strecha. V talianskom stavebníctve preto v roku 2025 prebehlo 13 500 insolvenčných konaní (Unioncamere). Každý krach za sebou necháva zablokovanú verejnú stavbu.

Ďalej na východ je situácia ešte horšia. Maďarsko dostalo len 9 % zo svojich 10,4 mld. EUR, pričom 9,5 mld. EUR zostáva zmrazených pre spory o právny štát (Portfolio.hu). Rumunsku hrozia sankcie až 15 mld. EUR, keďže nesplnilo 38 míľnikov (DCNews). Bulharsko po siedmich vládach od schválenia plánu dokázalo vyčerpať len 53 %.

Prežitie cez znižovanie ambícií

Krajiny, ktoré navonok vyzerajú úspešne, sa k tomu často dostali znížením cieľov. Portugalsko zabránilo strate 2 mld. EUR tým, že svoj plán trikrát preprogramovalo: vypustilo linky metra v Lisabone a Porte, znížilo cieľ výstavby bývania na polovicu a počet zdravotníckych lôžok okresalo o 40 % (Eco/Sapo, Observador). Zároveň presunulo 964 mil. EUR do rozvojovej banky, kde sa úverové programy rátajú ako „vykonané“ už pri podpise zmlúv, nie až po dokončení projektov (Conta-la.pt). Portugalský kontrolný orgán preto položil otázku: „Neobetujeme dopad?“

Grécko, ktoré už čerpalo 68,5 % zo svojho balíka 36 mld. EUR, čelí inému tlaku. Dopyt po lacných úveroch z RRF s úrokom 0,3 až 1 % prevyšuje dostupné zdroje o 6 až 8 mld. EUR (News247). Keď sa tieto úvery skončia, firmy sa vrátia k trhovým sadzbám, ktoré sú tri- až štyrikrát vyššie (Protothema).

Chyba bola už v dizajne

Európsky dvor audítorov pomenoval základný rozpor: RRF neprepláca skutočné náklady, ale míľniky. Ak bol míľnik formálne splnený, no samotná investícia sa nikdy nedokončila, systém nemá mechanizmus, ktorým by peniaze automaticky vymáhal späť (ECA Special Report 13/2024, eucrim).

Hlbší problém, ako upozornil Bruegel, bruselský ekonomický think-tank, je v tom, že platby viazané na výkon predpokladajú silné inštitúcie (Bruegel). Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko, teda krajiny so slabšou administratívou, pritom potrebovali transformáciu najviac. RRF mal rozdiely znižovať. V praxi ich často zopakoval.

Podľa Európskej fiškálnej rady granty z RRF každoročne pridali k verejným investíciám v EÚ približne 0,25 % HDP. Tento impulz sa v roku 2027 skončí a zatiaľ ho nič nenahrádza (European Fiscal Board). Ďalší rozpočtový cyklus EÚ sa začne v roku 2028 a vyjednávači sa zatiaľ nezhodli ani na tom, či má vzniknúť trvalý investičný nástroj. Otvorené už zostáva najmä to, koľko peňazí prepadne a či si niekto všimne dieru, ktorú po sebe zanechajú.