Taliansko necháva v SAFE 6 miliárd EUR

Taliansko požiadalo Európsku komisiu približne o 8 až 8,9 mld. EUR vo forme obranných úverov, teda zhruba o polovicu sumy 14,9 mld. EUR, ktorú Brusel Rímu predbežne vyčlenil (Il Fatto Quotidiano, Eunews). Peniaze idú z nástroja SAFE, Security Action for Europe, teda 150-miliardovej schémy, cez ktorú si EÚ požičiava centrálne a následne poskytuje členským štátom úvery na obranné nákupy za sadzby, ku ktorým by sa väčšina z nich samostatne nedostala. Lacný úver však stále zostáva úverom. Vlády sa musia rozhodnúť, či tento dlh politicky unesú.

Rozdiel bolo vidieť v ten istý deň. Rumunsko dostalo prvú platbu zo SAFE vo výške 2,5 mld. EUR a už ju premieňa na objednávky: bojové vozidlá pechoty Lynx, systémy protivzdušnej obrany Mistral a vrtuľníky Airbus (EC Romania, HotNews). Poľsko už podpísalo dohodu za 43,7 mld. EUR a získalo 6,6 mld. EUR v predbežnom financovaní (European Commission, Notes from Poland). Štáty, ktoré sa zapojili skoro, už menia úvery na kontrakty. Znížená talianska žiadosť preto otvára základnejšiu otázku: či niektoré vlády vôbec požiadajú o peniaze, ktoré majú k dispozícii.

Koaličný kompromis, nie rozpočtová logika

SAFE, vytvorený podľa nariadenia Rady 2025/1106, nefunguje ako grant. Každé euro, ktoré si Rím cez tento nástroj požičia, sa stále zapíše ako taliansky dlh a talianske strany ho musia doma obhájiť.

V koalícii Giorgie Meloniovej viedla deliaca čiara medzi ministrom zahraničných vecí Antoniom Tajanim z Forza Italia, ktorý na konferencii v Rimini verejne podporil plnú žiadosť, a Ligou Mattea Salviniho, ktorá odmietala vyššie obranné zadlžovanie. Minister financií Giancarlo Giorgetti uznal výhodné podmienky SAFE, vláda však čerpanie znížila približne na polovicu (Il Foglio). Tajani ústup opísal ako zmenu priorít: po zmenených podmienkach spojených s konfliktom s Iránom podľa neho Taliansko potrebuje viac investovať do zdravotníctva a sociálnej politiky (Il Fatto Quotidiano, PAP). Z verejne dostupných informácií nie je jasné, či rozhodnutie odráža tlak Ligy, opatrnosť ministerstva financií alebo vedomý kompromis Meloniovej. Výsledok je však rovnaký: Rím požiadal o polovicu.

Podobný príbeh v menšom ukazuje Španielsko. Madrid požiadal len o 1 mld. EUR, pričom menší koaličný partner Sumar otvorene odmieta zvyšovanie obranných výdavkov (EFE, El Confidencial). Ani lacné požičiavanie cez EÚ nerobí z obranného dlhu doma politicky bezbolestnú vec.

Rad za Rímom

Talianske váhanie malo dôsledky aj mimo Ríma. SAFE má pevne daný objem. Hovorca Komisie Thomas Regnier tlačil na Taliansko, aby vyjasnilo svoju pozíciu, pretože nevyžiadané peniaze blokujú možnosť Komisie presunúť ich iným vládam (Euronews). Približne 6 mld. EUR, ktoré Taliansko nechalo nevyužité, spolu s doteraz nevyriešenou maďarskou žiadosťou vytvárajú balík, ktorý môže Komisia do konca roka 2026 znovu otvoriť v druhom kole výzvy (Euractiv, Council).

Poľsko sa už pripravuje. Námestník ministra obrany Paweł Zalewski potvrdil, že Varšava chce v druhom kole súťažiť o ďalšie peniaze zo SAFE (Bankier/PAP). Poľské médiá odhadujú, že by mohlo ísť až o 10 mld. EUR, táto suma však závisí od konečných talianskych a maďarských čísel a zostáva špekulatívna (RMF24).

Maďarský prípad je iný. Nová vláda prehodnocuje obranný investičný plán svojej predchodkyne pre podozrenia z korupcie a Komisia budapeštiansku žiadosť ešte neschválila v čase, keď už iné štáty boli schválené (Euronews HU). Pri Maďarsku teda nejde o koaličný spor o zadlžovanie, ale o otázku správy vecí verejných.

Kto míňa prvý, tvaruje trh

Pravidlá SAFE vyžadujú pri nákupoch najmenej 65 % európskeho alebo ukrajinského obsahu, čím smerujú kontrakty k výrobcom so základňou v EÚ a nadväzujú na dlhodobý francúzsky tlak na obranno-priemyselnú autonómiu Európy (Council, CMS). Vlády, ktoré čerpajú rýchlo, si preto len nedopĺňajú výzbroj. Ovplyvňujú aj objednávkové knihy, dodávateľské vzťahy a výrobné linky naprieč kontinentom.

Bruselský mechanizmus sa už pohol. Schválenia, dohody a prvé platby dostalo viac než tucet krajín. SAFE však odmení najmä vlády ochotné vziať na seba obranný dlh už teraz. Taliansko ukázalo, že Rím je ochotný len spolovice, a o miliardy, ktoré nechal bokom, už majú záujem konkurenti.