Taliansko vymieňa obranu za energetickú úľavu

Ministri financií G7 sa minulý víkend stretli v Paríži a taliansky minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti od nich nedostal prakticky nič. Komuniké vyzvalo na „rozpočtovú zdržanlivosť”, nie na väčšiu pružnosť, hoci vojna s Iránom tlačí európske ceny energií na úrovne, aké naposledy videla Európa v roku 2022. Žiadny člen G7 nepodporil požiadavku Ríma, aby sa výdavky na energie posudzovali podobne ako vojenské výdavky: ako mimoriadna situácia, pri ktorej možno ohnúť rozpočtové pravidlá.

Toto odmietnutie ukazuje, ako európske fiškálne pravidlá fungujú v praxi. Sedemnásť krajín EÚ aktivovalo národnú únikovú doložku, teda ustanovenie v Pakte stability a rastu, európskom súbore pravidiel pre verejné zadlžovanie, ktoré im umožňuje minúť na obranu až 1,5 % HDP nad svoje schodkové ciele bez sankcií. Taliansko chce rovnaký režim pre náklady na energie, ktoré vyvolala blokáda Hormuzského prielivu. Brusel hovorí nie.

Kto môže použiť únikovú doložku

Národná úniková doložka vznikla na jednoduchej logike: ruská vojna proti Ukrajine vytvorila bezpečnostnú hrozbu, a vlády preto potrebujú priestor na prezbrojenie. V júli 2025 ju aktivovalo 15 členských štátov. Nemecko sa pridalo v októbri 2025, Rakúsko vo februári 2026.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová napísala 17. mája predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej, že energetická bezpečnosť počas ostrej vojny, ktorá uzavrela dôležitý ropný uzol, je rovnako strategická ako vojenská pripravenosť. Podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis povedal, že žiadosť sa „skúma”, čo v bruselskom jazyku často znamená odkladanie. Ak by sa doložka rozšírila aj na energie, rovnakými dverami by mohli prejsť všetky vysoko zadlžené štáty. Reuters odhadol náklady takého kroku v celej EÚ na viac ako 30 mld. €.

Dlhová deliaca čiara

Nemecký kancelár Friedrich Merz 19. mája pritvrdil severnú pozíciu: nadmerný dlh podľa neho „ohrozuje suverenitu” a niektoré krajiny „míňajú viac na úroky než na obranu”. Taliansko nemenoval, ale cieľ bol zjavný.

Samo Nemecko pritom národnú únikovú doložku používa široko. Spolkový dvor audítorov upozornil, že Berlín zahŕňa pod „obranu” aj kybernetickú bezpečnosť, civilnú ochranu a spravodajské služby, hoci v bežných časoch by patrili do domácej správy. Približne 15 mld. € energetických dotácií zároveň Berlín vedie cez riadny rozpočet a klimatický fond. Nemecko si to môže dovoliť preto, že jeho dlh je okolo 65 % HDP. Taliansky dlh je na úrovni 137 %. Holandsko s dlhom 44 % a najvyšším ratingom, teda veľmi nízkymi nákladmi na požičiavanie, dokáže energetický šok absorbovať bez vážneho tlaku na rozpočet.

Pravidlá výrazne zvýhodňujú krajiny, ktoré majú fiškálny priestor. Najbolestivejšie to vidno na Francúzsku. Paríž je od júla 2024 v postupe pri nadmernom schodku, teda v sankčnej línii EÚ pre vlády, ktoré míňajú nad povolené limity. Preto si národnú únikovú doložku nemôže aktivovať, hoci 17 ďalších krajín áno.

Podľa správy francúzskeho Senátu dosiahli francúzske úrokové platby v roku 2026 odhadovaných 74 mld. €, čím už presiahli obranný rozpočet na úrovni približne 57 mld. €. Vláda reagovala zmrazením výdavkov za 6 mld. € a každé nové euro na energie vyrovnáva škrtom v iných rezortoch. Hlavný bezpečnostný partner Európy tak platí viac za starý dlh než za vlastnú armádu.

Najsilnejšia karta Ríma

Giorgetti novinárom povedal, že k rovnakému výsledku vedie „veľa ciest”: presmerovanie nevyužitých peňazí z fondu obnovy, preklasifikovanie energetických výdavkov na jednorazové alebo zdanenie mimoriadnych ziskov energetických firiem. Taliansko však daň z mimoriadnych ziskov nezvýšilo, hoci domáce zisky v ťažobnej a produkčnej časti energetiky sa odhadujú na 9 mld. €.

Skutočnou pákou Ríma je však SAFE, nový spoločný úverový program EÚ na obranu v objeme 150 mld. €. Taliansko z neho požiadalo o 14,9 mld. €. Meloniová naznačila, že bez pružnosti pri energiách by bolo „veľmi ťažké” vysvetliť SAFE talianskej verejnosti. Lehota na aktiváciu programu uplynie na konci mája. Ide teda o politický obchod.

Ak Taliansko bude otáľať alebo účasť odmietne, európsky program prezbrojenia stratí tretieho najväčšieho člena. Komisia to vie. Teraz rozhoduje výpočet, o koľko je Brusel ochotný ustúpiť pri energetických pravidlách, aby si ochránil obranné ambície.