Účet Talianska za úroky stúpne o €30 miliárd

Taliansko počíta s tým, že v roku 2029 zaplatí za úroky z verejného dlhu 117,2 mld. EUR, oproti 87,2 mld. EUR v roku 2025. Podľa správy denníka Il Fatto Quotidiano o fiškálnom pláne, ktorý vláda 2. októbra poslala parlamentu, ide o nárast o 30 mld. EUR (Il Fatto Quotidiano). Ide o prognózy, ktoré denník zverejnil a ktoré sme neporovnali s oficiálnou tabuľkou, preto sa desatinné údaje môžu zmeniť. Podstatný je smer vývoja: určí rámec rozpočtu na rok 2027, ktorý teraz musí pripraviť minister financií Giancarlo Giorgetti.

Plán je rámcom: viacročným výhľadom príjmov, výdavkov a úrokových nákladov. O tom, na čo sa peniaze skutočne minú, rozhodne až neskorší zákon o štátnom rozpočte (AGI). Keď vláda plán schválila, Giorgetti ho predstavil ako prejav opatrnosti v náročnejšom prostredí (To Brief).

Prečo úroky zo starého dlhu rastú pomaly, ale vytrvalo

Výšku úrokových nákladov na dlh ovplyvňuje história zadlženia krajiny viac než dnešné pohyby na trhoch. Keď investori požadujú vyšší výnos, teda vyššie zhodnotenie za nákup dlhopisu, staršie dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou naďalej prinášajú úrok dohodnutý pri ich vydaní.

Vyššie náklady sa prejavia až vtedy, keď ministerstvo financií nahrádza dlhopisy po splatnosti novými alebo si požičiava na pokrytie nového schodku. Tomuto procesu sa hovorí refinancovanie. Priemerný čas do splatnosti talianskeho dlhu bol na konci roka 2025 7,9 roka, uviedol Parlamentný rozpočtový úrad, nezávislý kontrolór verejných financií (UPB). Každý rok sa tak časť lacnejších starších dlhopisov nahrádza novými, úročenými sadzbou, ktorá vtedy platí.

Na nové sadzby tlačí vývoj v celej eurozóne, nie osobitné pochybnosti investorov o Taliansku. Bázický bod je stotina percentuálneho bodu. Vo svojom šiestom Ekonomickom bulletine za rok 2026 pripísala Európska centrálna banka (ECB), ktorá určuje úrokové sadzby v eurozóne, približne 37 bázických bodov zo zhruba 45-bodového nárastu výnosov desaťročných dlhopisov v eurozóne zmeneným očakávaniam o vlastných budúcich sadzbách. Rozdiely v nákladoch krajín na požičiavanie pritom zostali celkovo stabilné (ECB). Taliansko teda platí viac preto, že požičiavanie zdraželo v celej eurozóne, nie pre osobitnú nedôveru investorov voči nemu.

Pomer dlhu k HDP klesá, úrokový účet rastie

Podiel talianskeho dlhu na hrubom domácom produkte (HDP), teda na hodnote ročnej produkcie ekonomiky, má v roku 2027 dosiahnuť vrchol okolo 138,5 % a potom do roku 2029 klesnúť približne na 136,6 % (Agenparl, Il Mattino). Pomer klesá, pretože hospodárstvo merané v bežných eurách, teda pred zohľadnením inflácie, rastie rýchlejšie než dlh.

Nižší pomer však nezmenšuje sumu, ktorú Taliansko dlhuje držiteľom dlhopisov. Podiel úrokov na HDP má v rovnakom období stúpnuť z 3,8 na 4,6 % (Il Fatto Quotidiano). Čoraz väčšia časť národného dôchodku tak pripadne veriteľom namiesto dôchodkov, nemocníc či škôl.

Čo prinesie ďalšie požičiavanie

Vláda osobitne požiadala parlament o súhlas, aby si mohla požičať nad rámec výdavkového stropu, ktorý si Taliansko dohodlo s EÚ podľa fiškálnych pravidiel Únie. Dodatočný priestor má pokryť výdavky na energetiku a obranu v rokoch 2027 a 2028; za oba roky ide približne o 29 mld. EUR (AGI, Agenparl).

Zverejnené informácie neuvádzajú, či prognóza úrokových nákladov už počíta aj s týmto novým dlhom. Každá požičaná suma sa bude úročiť sadzbou platnou pri predaji príslušných dlhopisov a úroky sa budú platiť po celý čas, kým budú dlhopisy v obehu.

O tom, komu peniaze napokon pomôžu, ešte nie je rozhodnuté. Usmernenie Európskej komisie odporúča, aby výnimka pre energetické výdavky smerovala na obnovu budov a zvyšovanie ich energetickej efektívnosti, nie na zľavy z účtov či zníženie daní z palív (European Commission). Ak sa Rím týmto odporúčaním bude riadiť, peniaze sa dostanú najmä k vlastníkom domov, ktorí si môžu dovoliť obnovu, a k firmám, ktoré práce vykonajú; nájomníci z nich budú mať menší úžitok. Vyplýva to z odporúčania, nejde však o schválené rozdelenie peňazí.

Na schválenie platí prísnejšia podmienka. Článok 81 talianskej ústavy vyžaduje, aby obe komory parlamentu schválili požičiavanie nad rámec plánu za výnimočných okolností absolútnou väčšinou (Italian Senate). Parlament má hlasovať 13. októbra (Corriere della Sera).

Zverejnená prognóza ukazuje, že ročné úrokové náklady Talianska budú do roku 2029 rásť, hoci jeho dlh v pomere k hospodárstvu klesá. Obe tendencie vyplývajú z harmonogramu refinancovania nastaveného dávno vopred a zo sadzieb určovaných v celej eurozóne. Rím nemôže ovplyvniť ani jedno. Čísla ešte treba overiť v oficiálnej tabuľke a pred hlasovaním ministerstvo financií dlhuje poslancom jednoduchú odpoveď: počíta jeho prognóza úrokov už aj s dodatočným dlhom, ktorý vláda od parlamentu žiada schváliť?