Taliansko žaluje Rakúsko za Brenner

Brennerský priesmyk je najvyťaženejší alpský priechod pre nákladnú dopravu v Európe. Práve tam sa teraz stretávajú dve zásady, ktoré EÚ roky drží vedľa seba: voľný pohyb tovaru cez hranice a právo regiónov chrániť obyvateľov pred hlukom a znečistením.

Taliansko preto žaluje Rakúsko na Súdnom dvore EÚ. Opiera sa o článok 259 ZFEÚ, zriedkavo používané ustanovenie zmlúv, ktoré umožňuje jednému členskému štátu žalovať priamo druhý. Stanovisko generálneho advokáta má byť podľa rakúskych médií hotové tento týždeň, záväzný rozsudok sa očakáva na jeseň.

Spor sa točí okolo článku 34 ZFEÚ, teda pravidla, že členské štáty nemajú svojimi opatreniami brzdiť pohyb tovaru v rámci jednotného trhu. Tirolsko však tvrdí, že musí chrániť ľudí pred následkami tranzitu, ktorým každoročne prechádzajú milióny kamiónov. Talianske ministerstvo dopravy namieta, že jednotlivé obmedzenia spolu vytvárajú neprimeranú záťaž na jednu z kľúčových európskych nákladných trás. Európska komisia postúpenie veci na súd zaznamenala už v roku 2024.

Taliansko nenapáda jedno konkrétne opatrenie. Tirolsko má pre kamióny celý prepojený systém: zákazy jazdy v noci a cez víkend, obmedzenia podľa druhu prevážaného tovaru a regulované vpúšťanie nákladných áut na hraničnom priechode Kufstein, hlavnom vstupe z Bavorska (tirolská vláda). Dopravné firmy, ktoré sú prirodzeným politickým zázemím talianskej žaloby, konanie podporujú, pretože súbor pravidiel im na trase, ktorej sa nevedia ľahko vyhnúť, prináša nepredvídateľné zdržania.

Tirolská zdravotná obrana je skutočná

Rakúska argumentácia nie je zámienka. Len v Innsbrucku je podľa miestnych médií približne 40 000 ľudí vystavených silnému dopravnému hluku, z toho 6 228 nad hranicou spájanou so zdravotným poškodením. Zmluvy EÚ takúto obranu poznajú: článok 36 ZFEÚ povoľuje obmedzenia obchodu z dôvodov ochrany zdravia a životného prostredia a článok 191 ZFEÚ zaväzuje Úniu k vysokej úrovni environmentálnej ochrany.

Tirolsko zároveň rieši aj obchádzanie zápch cez obce. Nemecký automobilový klub ADAC uviedol, že počas zimnej sezóny 2025 – 2026 sa približne 411 000 vodičov pokúsilo vyhnúť dopravným zápcham cez tirolské dediny. Zákazy zjazdu z diaľnice majú zabrániť práve tomu, aby sa tranzitný tlak presunul do malých obcí.

Právnym testom bude proporcionalita. Každé obmedzenie musí sledovať skutočný zdravotný alebo environmentálny cieľ a zároveň nesmie ísť ďalej, než je nevyhnutné. Generálny advokát bude túto rovnováhu posudzovať pri jednotlivých opatreniach osobitne, hoci samotný Súdny dvor sa jeho stanoviskom nemusí riadiť.

Nemecko je vystavené dôsledkom

Nemecko nesie vedľajšie náklady preto, že Brennerský koridor spája Bavorsko a sever Európy s priemyselným severom Talianska. Nemecké logistické firmy pociťujú tirolské obmedzenia ako dodatočné náklady a meškania. Bežná politická odpoveď, teda presun nákladu na železnicu, naráža na jednoduchý problém: infraštruktúra ešte nie je pripravená.

Nemecké ministerstvo dopravy potvrdilo, že severný prístup k Brenneru, teda železničné napojenie Bavorska na Brennerský základňový tunel, sa len dostáva do parlamentnej fázy. Plánovanie v okolí Rosenheimu zostáva sporné (Süddeutsche Zeitung) a náklady môžu prekročiť skorší odhad 8,6 miliardy eur (Merkur). Tirolská priemyselná federácia upozornila, že práce na nemeckých napájacích tratiach budú do roku 2028 počas výstavby ďalej znižovať železničnú kapacitu. Krehká je aj cestná strana: most Lueg na diaľnici A13 funguje s obmedzeniami do roku 2030, čo zužuje kapacitu v oboch smeroch.

Čo súd môže a nemôže urobiť

Ak Rakúsko prehrá, Súdny dvor môže konštatovať porušenie práva EÚ. Nemôže však napísať nový dopravný plán pre Brenner. Podľa článku 260 ZFEÚ by Rakúsko muselo sporné opatrenia zmeniť alebo zúžiť. Finančné sankcie by prišli až vtedy, keby rozsudok odmietlo vykonať.

Rozsudok v prospech Talianska by však nevyriešil problém, ktorý tento spor odhaľuje. Voľný pohyb tovaru platí už teraz. Zdravotné náklady tranzitnej dopravy znášajú tirolskí obyvatelia tiež už teraz. Železničná alternatíva, ktorá by tieto dve skutočnosti mohla zosúladiť, príde neskôr, možno omnoho neskôr.

Súdny dvor vie strážiť proporcionalitu. Nevie postaviť prístupové trate, nastaviť cenu cestnej dopravy tak, aby odrážala jej skutočné náklady, ani rozhodnúť, ktoré obce majú niesť európsky nákladný tranzit, kým vlády meškajú s infraštruktúrou, ktorú sľúbili.

Táto otázka patrí ministrom dopravy Rakúska, Talianska a Nemecka. A patrí aj Európskej komisii, ktorá spolufinancuje tunel, no doteraz nedokázala dostatočne zrýchliť trate, ktoré k nemu vedú.