Taliansko a Tunisko odmietli námorný nárok Líbye

Taliansko aj Tunisko poslali Organizácii Spojených národov formálne listy, v ktorých odmietajú jednostranné vyhlásenie líbyjskej výlučnej ekonomickej zóny (EEZ) v centrálnom Stredomorí. EEZ dáva pobrežnému štátu práva na rybolov, nerastné suroviny na morskom dne a energetické zdroje do vzdialenosti 200 námorných míľ od pobrežia. Neznamená však plnú suverenitu nad morom.

Doteraz proti turecko-líbyjskému námornému memorandu z roku 2019 formálne vystúpili najmä Grécko a Cyprus. Táto dohoda zakreslila hranice spôsobom, ktorý podľa Atén a Nikózie zasahuje do vôd, na ktoré si robia nárok ony. Po listoch Ríma a Tunisu už spor nie je iba východostredomorskou otázkou; námietky prichádzajú aj zo severného a južného brehu centrálneho Stredomoria.

Čo list OSN dokáže a čo nie

Podľa Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) si štáty ležiace oproti sebe alebo vedľa seba nemôžu vyriešiť prekrývajúce sa námorné nároky tým, že v OSN jednostranne zaregistrujú svoju líniu. Články 74 a 83 vyžadujú, aby sa hranice EEZ a kontinentálneho šelfu určovali dohodou s cieľom dosiahnuť spravodlivé riešenie (úplné znenie UNCLOS). OSN postoj štátu zaeviduje, ale neschvaľuje ho. Jednostranné podanie preto nemôže zaväzovať štáty, ktorých práva by zasiahlo (spis OSN DOALOS k Líbyi).

Protestný list má inú funkciu: zapisuje do oficiálneho záznamu nesúhlas. Zabraňuje tomu, aby sa mlčanie neskôr vykladalo ako akceptovanie nároku, a zároveň upozorňuje energetické firmy, diplomatov aj súdy, že hranica je sporná. Podľa Pentapostagma predložila Líbya svoju nótu 27. mája 2025, Tunisko podalo námietku 19. apríla 2026 a Taliansko 26. mája 2026. Presné znenie dokumentov v OSN zatiaľ nebolo nezávisle overené.

Európska rada, v ktorej určujú politický smer lídri členských štátov EÚ, už v decembri 2019 uviedla, že turecko-líbyjské memorandum „porušuje zvrchované práva tretích štátov, nie je v súlade s morským právom a nemôže mať právne dôsledky pre tretie štáty“ (závery Európskej rady). Taliansko a Tunisko teraz k tejto európskej pozícii pridávajú vlastné námietky z inej časti Stredomoria.

Rôzne štáty, rôzny právny základ

Talianska a tuniská námietka stoja na odlišných právnych argumentoch. Taliansko podľa dostupných informácií poukázalo na námorné limity súvisiace s rozhodnutím Medzinárodného súdneho dvora z roku 1985 v spore Líbye a Malty o kontinentálny šelf (prípad Líbya/Malta na ICJ). Rím tým naznačuje, že líbyjské hranice zasahujú do talianskych práv.

Tunisko sa opiera o vlastný prípad s Líbyou z roku 1982 pred tým istým súdom (prípad Tunisko/Líbya na ICJ). Svoju námietku tak rámcuje skôr ako obranu existujúceho bilaterálneho právneho základu než ako prejav solidarity s Gréckom alebo Cyprom.

Aj politická váha oboch krokov je rozdielna. Taliansko namieta právne, no zároveň si necháva otvorené kanály s Líbyou. Rím potrebuje líbyjskú spoluprácu pri riadení migrácie na centrálnej stredomorskej trase a aj v energetike. Meloniovej Matteiho plán stavia Taliansko do úlohy prepojky medzi severnou Afrikou a Európou cez plyn a infraštruktúru (Renewable Matter).

Tunisko protestovalo potichu. Vo viditeľnej diplomacii zdôrazňuje skôr podporu politickému riešeniu vedenému samotnými Líbyjčanmi než námornú konfrontáciu (La Presse de Tunisie). Právne podanie a diplomatický tón preto nepôsobia rovnako.

Medzera medzi právom a vymáhaním

Námietky líbyjský nárok nerušia. Zvyšujú cenu za to, aby sa s hranicou zaobchádzalo ako s vyriešenou, no vyššia politická a právna cena sama osebe nemení správanie štátov.

Možnosti protestných listov obmedzujú tri veci. OSN námorné spory nerozhoduje, iba uchováva dokumenty. Súdy potrebujú právomoc nad sporom. A Turecko, ktoré líbyjskú námornú pozíciu podporuje, nie je zmluvnou stranou UNCLOS a svoje nároky opiera o obyčajové medzinárodné právo. Ankara nedávno poslala OSN vlastné listy, v ktorých spochybňuje grécke, cyperské a egyptské námorné pozície (Greek News on Demand). O súčasných líniách zatiaľ nerozhodol žiadny súd a mechanizmy riešenia sporov podľa UNCLOS nemožno Turecku nanútiť bez jeho súhlasu.

Praktický test bude inde: či energetické firmy vyhodnotia spornú zónu ako príliš rizikovú pre prieskumné licencie a či Líbya alebo Turecko dokážu svoje nároky ďalej presadzovať cez kontrakty a ozbrojenú prítomnosť pri líbyjskom pobreží. Grécko, Cyprus, Taliansko a Malta na nedávnom summite v Ríme prehĺbili námornú spoluprácu (CDE News). Francúzsko a Taliansko 25. júna v Antibes spoločne podporili navigačné opatrenia v súlade s morským právom (spoločné vyhlásenie Elyzejského paláca). Sú to signály zladenia, nie nástroje vymáhania.

Právny spis proti líbyjskému nároku sa rozširuje. Spis o jeho reálnom vymáhaní zostáva tenký.