Taliansko získalo energetickú výnimku

Európska komisia má 3. júna oznámiť, že Taliansko si bude môcť z výpočtu schodku vyňať energetické investície do výšky 0,3 % HDP ročne, čo v rokoch 2026 až 2028 predstavuje približne 6,5 miliardy eur (Il Fatto Quotidiano). Nepôjde o nové pravidlo. Výnimka sa vloží do obranného rozpočtového mechanizmu, ktorý si už vlani v júli aktivovalo 15 členských štátov. Energetika, preklasifikovaná ako otázka bezpečnosti, tak dostane rovnaké zaobchádzanie ako tanky či vojaci. Dôležitejší než samotná suma je precedens.

Ako obrana pohltila energetiku

Reformovaný Pakt stability a rastu, teda rámec EÚ určujúci, koľko si vlády môžu požičiavať, platí od apríla 2024. Staré ciele nahradil takzvanou trajektóriou čistých výdavkov, ktorá obmedzuje, ako rýchlo môžu vlády každý rok zvyšovať výdavky. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa do pravidiel vložila aj národná úniková doložka: do roku 2028 umožňuje dodatočné obranné výdavky až do 1,5 % HDP (Európsky parlament).

Taliansko si túto doložku na obranu nikdy neaktivovalo. Premiérka Giorgia Meloniová však 17. mája napísala predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej, že ak sa rozpočtové pravidlá ohýbajú pre tanky, mali by sa ohýbať aj pre energetickú bezpečnosť. Výsledkom je dohoda, ktorú sprostredkoval taliansky podpredseda Komisie Raffaele Fitto: obranná doložka sa rozšíri zvnútra. Energetické investície môžu dosiahnuť kumulatívne až 0,6 % HDP, ale stále v rámci existujúceho stropu 1,5 % (Corriere della Sera). Započítajú sa iba kapitálové investície. Dotácie a cenové stropy sú mimo.

Ekonomický dôvod Taliansko má. Priemyselná elektrina tam v prvej polovici roka 2025 stála 278 €/MWh, približne o 29 % viac než priemer EÚ na úrovni 216 €/MWh (Confindustria, Eurostat). Kríza v Hormuzskom prielive tento rozdiel ešte zväčšila. Talianski výrobcovia platia za elektrinu viac než takmer ktokoľvek v Európe a tento náklad sa priamo premieta do straty konkurencieschopnosti.

Kto smie hovoriť o bezpečnosti

Ekonomická logika výnimky obstojí. Politická reakcia však závisí od toho, kto o výnimku žiada. Keď Der Spiegel písal o liste Meloniovej, nazval ho slovom „Bettelbrief“, teda prosebný list. Nemecký schodok na rok 2026 má pritom dosiahnuť 3,7 % HDP (Bundesfinanzministerium). Taliansky je nižší, približne 3 %. Berlín si zároveň aktivoval obrannú únikovú doložku a zriadil ústavne vyňatý infraštruktúrny fond. Podľa inštitútu ifo sa pri ňom až 95 % výdavkov môže odkláňať od pôvodne deklarovaného účelu (WirtschaftsWoche). Za prosíkanie to nikto neoznačil.

Francúzsko je zatiaľ úplne mimo hry. Pri schodku okolo 5 % a v konaní EÚ pri nadmernom deficite, čo je režim pre vlády dlhodobo prekračujúce rozpočtové limity, Paríž nemôže využiť obrannú doložku. Tým pádom sa nedostane ani k jej energetickej poddoložke (El País). Francúzsko pritom míňa na núdzovú energetickú pomoc približne 6 miliárd eur, teda sumu porovnateľnú s talianskou výnimkou. Každé euro sa však vo francúzskom prípade zapíše priamo do schodku (Parlons Politique).

Čo sa vyčlení nabudúce?

Ekonómovia z CEPR už upozorňujú, že medzi novými pravidlami a ich uplatňovaním vznikajú medzery. Sledujú to aj dlhopisové trhy. Taliansky spread BTP-Bund, teda prirážka, ktorú Taliansko platí pri požičiavaní oproti Nemecku, sa podľa countryeconomy.com zvýšil z 59 bázických bodov v januári na viac než 100 v apríli. Nie je to panika. Nie je to však ani ľahostajnosť.

Každá jednotlivá výnimka sa dá obhájiť. Vysoké ceny energií Taliansku reálne poškodzujú konkurencieschopnosť. Obrana po ruskej invázii potrebovala rozpočtový priestor. Ak sa však energetika zmestí do obrany, ďalšia môže byť klíma. Potom digitalizácia. Potom bývanie. Reformované pravidlá majú sotva dva roky a už sa vykladajú tak pružne, že ich obmedzenia prestávajú obmedzovať.