Lotyšsko chce blokovať ruský priemysel

Lotyšské ministerstvo zahraničných vecí pripravilo návrh zákona, ktorý by zakázal dovoz vybraných priemyselných výrobkov z Ruska a Bieloruska, teda išiel by ďalej než spoločné obmedzenia prijaté na úrovni EÚ (Fontanka). Zoznam výrobkov zatiaľ zverejnený nebol, čo je podstatné. Úzky okruh bezpečnostne citlivých vstupov sa dá obhájiť ako národné opatrenie. Široký zákaz priemyselných kategórií však už začína vyzerať ako obchodná politika. A tá podľa zmlúv EÚ patrí výlučne Bruselu.

Ekonomický problém je pomerne jasný. Národný zákaz dovozu zvyšuje náklady lotyšským firmám a zužuje im výber dodávateľov. Ruské príjmy však znižuje len málo, pretože ten istý tovar môže do EÚ vstúpiť cez colnicu iného členského štátu a potom sa voľne pohybovať v rámci jednotného trhu, teda otvoreného vnútorného trhu EÚ bez hraničných kontrol tovaru. Náklady nesie Lotyšsko. Rusko si ich takmer nevšimne.

Prečo to Lotyšsko za normálnych okolností nemôže urobiť — a prečo sa o to aj tak pokúša

Právo EÚ je v tejto oblasti explicitné. Článok 207 Zmluvy o fungovaní EÚ dáva Únii výlučnú právomoc nad pravidlami vonkajšieho obchodu: clami, obchodnými dohodami aj opatreniami proti neférovému dovozu. Článok 3 tej istej zmluvy hovorí, že ak je právomoc výlučná, konať môže iba EÚ. Jednotlivé štáty si teda nemôžu samy určovať, ktorý zahraničný tovar pustia cez svoje hranice.

Lotyšská argumentácia stojí na tom, že nejde o obchodnú politiku, ale o bezpečnosť. Zmluvy naozaj umožňujú národné obmedzenia z dôvodov verejnej bezpečnosti podľa článku 36 a počas vážnych medzinárodných kríz podľa článku 347. Plnohodnotná ruská invázia na Ukrajinu dáva Rige silnejší argument než akýkoľvek spor v mierových časoch. Tieto výnimky sú však úzke. Nie sú trvalým právom viesť samostatné národné obchodné pravidlá.

Ak by ich Lotyšsko mohlo použiť na priemyselný tovar, ktorý Brusel nezakázal, rovnakú logiku by mohol použiť ktorýkoľvek členský štát pri inej hrozbe a inom výrobku. Výsledkom by nebola jednotná colná únia, ale 27 konkurenčných národných režimov. Pre firmy pôsobiace cez hranice by to znamenalo vyššie náklady na dodržiavanie pravidiel a pre obchodníkov nový dôvod smerovať tovar cez krajiny s najvoľnejším výkladom.

Poľnohospodársky test: veľké čísla, obmedzený dosah

Lotyšsko si národný zákaz už vyskúšalo pri potravinách. Od marca 2024 blokuje dovoz poľnohospodárskych produktov a krmív z Ruska a Bieloruska. Parlament zákaz predĺžil do júla 2027 a označil ho za bezpečnostnú nevyhnutnosť (Saeima). Lotyšsko zároveň zmenilo pravidlá verejného obstarávania tak, aby dodávatelia museli z vládnych zákaziek vylúčiť tovar ruského a bieloruského pôvodu (LV Portals).

Čísla dovozu sa prepadli. Lotyšské nákupy ruských a bieloruských krmív klesli v porovnaní s prvým polrokom 2024 o 93 % a obilnín o 100 % (Bauskas Dzīve). Samotní lotyšskí predstavitelia však priznali, že väčšiu časť práce odviedlo zvýšenie ciel na úrovni EÚ. Zákaz zároveň výslovne vylučuje tranzitný náklad a tovar určený do iných krajín Únie (Baltic Times). Produkty ruského pôvodu tak stále môžu vstúpiť do EÚ napríklad cez nemecký alebo holandský prístav a potom sa pohybovať v rámci bloku. Lotyšskí dovozcovia prídu o prístup k tovaru, ruskí exportéri si nájdu iný vstup.

Práve táto medzera vystihuje ekonomiku jednostranného postupu. Lotyšské firmy platia viac za alternatívnych dodávateľov, lotyšské colné orgány dostávajú viac práce s kontrolou a ruské príjmové kanály zostávajú otvorené cez iné vstupné body.

Kto s Lotyšskom súhlasí — a kto ho nebude nasledovať

EÚ už zakazuje dovoz ruského uhlia, ropy, ocele, cementu, dreva, hliníka, zlata či diamantov a ďalších kategórií (Európska komisia, Rada EÚ). Lotyšský návrh by sa týkal priemyselného tovaru, ktorý mimo týchto obmedzení ešte zostáva.

Pobaltské štáty a Poľsko zdieľajú s Rigou chuť na tvrdší postup voči Rusku. Litva, Lotyšsko a Estónsko spoločne tlačili na zrýchlenie európskeho zákazu dovozu ruskej ropy (LRT). Pri metóde je však Lotyšsko osamotenejšie než pri cieli. Poľské ministerstvo pôdohospodárstva varovalo, že členské štáty, ktoré zavádzajú vlastné zákazy dovozu, riskujú konanie pre porušenie práva EÚ pred Súdnym dvorom Únie (Wiadomości Handlowe). Nemecko sa sústreďuje na iný problém: ako sa ruský tovar dostáva do EÚ cez sprostredkovateľov v Kazachstane, Číne a Turecku, pričom využíva cielené colné kontroly na trasách a pri firmách s najvyšším rizikom obchádzania sankcií (Bundestag).

Lotyšskú národnú cestu sa zatiaľ nikto neponáhľa kopírovať.

Precedens je dôležitejší než objem obchodu

Bez colných kódov výrobkov z návrhu sa nedá posúdiť priamy obchodný dosah. Ten môže byť menší než právny precedens, ktorý opatrenie vytvorí. Európska komisia zatiaľ verejne nereagovala. V debate takmer úplne chýbajú hlasy lotyšských dovozcov a firiem, ktorých by sa zákaz dotkol.

Ak Brusel takýto postup toleruje, štáty na východnej hranici Únie získajú vzor pre národné zákazy mimo spoločných sankcií EÚ. Ak ho napadne, bude musieť brániť právny rámec sankcií aj v situácii, keď cieľom je ruský obchod. V oboch prípadoch jedno z najmenších členských štátov otvára otázku, ktorej sa Únia vyhýbala: kam až môže národná bezpečnosť siahať v spoločnom obchodnom systéme?