Lotyšská premiérka odstúpila po páde ukrajinských dronov, ktorý odhalil medzery v obrane NATO

Za jedenásť dní zasiahli dronové incidenty päť krajín na východnom krídle NATO. V Lotyšsku padla vláda. Fínsko uzavrelo vzdušný priestor. Litovské radary nezachytili padajúci dron vôbec. Rumunsko evakuovalo civilistov pri troskách s výbušninou. Estónsko žiadalo od Ukrajiny núdzové vypínače v dronoch. Spoločný aliančný protokol pre takúto situáciu neexistoval.

Reťaz udalostí

Séria sa začala 7. mája, keď do lotyšského vzdušného priestoru z Ruska vleteli dva ukrajinské drony dlhého doletu a spadli pri meste Rezekne. Poškodili prázdne ropné nádrže a armáda priznala, že senzory drony zachytili, ale nezasiahla, pretože podľa nej neboli splnené „všetky bezpečnostné kritériá“. O tri dni neskôr prišiel o funkciu minister obrany Andris Spruds. Do 14. mája odstúpila aj premiérka Evika Siliňová.

O deň neskôr na niekoľko hodín zastavilo prevádzku letisko v Helsinkách po hrozbách súvisiacich s dronmi; nad pobrežím Fínskeho zálivu vzlietli stíhačky. Sedemnásteho mája spadol podozrivý ukrajinský vojenský dron v litovskom okrese Utena. Litovská armáda potvrdila, že jej radary dron vôbec nezachytili.

Kým Pobaltie reagovalo na každý prienik ako na krízu, Rumunsko už tento rok ticho znášalo 14 incidentov s ruskými dronmi, z toho tri niesli ostrú výbušninu. V apríli poškodil dronový útok v Galați budovy a vynútil si evakuáciu 515 civilistov. V celoeurópskej debate to takmer nezarezonovalo.

Päť krajín, päť improvizovaných odpovedí

NATO nemá záväzný spoločný postup pre drony, ktoré preletia z vojny na územie členských štátov. Aliančné pravidlá nasadenia sa nevzťahujú na národné ozbrojené sily pôsobiace na vlastnom území. Každá vláda sa preto sama rozhoduje, či bude dron zostreľovať, varovať verejnosť alebo žiadať konzultácie. Operácia Eastern Sentry, spustená v septembri 2025, prepája senzorové siete a výmenu spravodajských informácií, neurčuje však spoločný prah, pri ktorom sa má dron zostreliť alebo má nasledovať eskalácia.

Výsledkom je päť paralelných národných improvizácií. Lotyšsko drony videlo a nezasiahlo. Litva nevidela nič. Fínsko uzavrelo civilný vzdušný priestor. Rumunsko znášalo opakované zásahy a zároveň testovalo systémy proti dronom na cvičení NATO Eastern Phoenix. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur zvolil inú cestu: verejne žiadal, aby Ukrajina zabudovala do svojich dronov automatické núdzové vypínače, ktoré by ich pri odchýlení z kurzu samy zničili.

Na summite B9, teda deviatich štátov východného krídla NATO od Rumunska po Estónsko, sa lídri stretli 13. mája v Bukurešti. V spoločnom vyhlásení uznali „naliehavú potrebu pokračovať v posilňovaní protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO vrátane hrozieb zo strany bezpilotných systémov“. Maďarsko signalizovalo „konštruktívne zdržanie sa“ a odmietlo podporiť dohodnutú formuláciu. Vyhlásenie tak zostalo ambíciou, nie operačným plánom.

Kto nesie náklady

Ukrajina tvrdí, že ruské systémy elektronického boja zámerne odkláňajú jej drony smerom k územiu NATO. Lotyšská armáda aj estónske spravodajské služby toto vysvetlenie vo všeobecnosti prijímajú. Samotné prijatie vysvetlenia však problém nerieši. Drony prichádzajú ďalej a politické náklady nesú krajiny, na ktoré dopadnú.

Lotyšská kríza ukázala mechanizmus presne. Expert NATO na strategickú komunikáciu Jānis Sārts varoval, že odvolanie ministra obrany pre dronový incident „vysiela Rusku signál, že Lotyšsko možno ľahko vyprovokovať“. Litovský prezident Gitanas Nausėda, ktorý sledoval pád lotyšskej vlády, vopred vydal prísne varovanie o suverenite vzdušného priestoru. Urobil tak päť dní predtým, ako dron spadol aj na litovskom území.

Podkladový vojenský problém potvrdilo aj švédske cvičenie Aurora 26 na Gotlande. Ukrajinskí operátori dronov v úlohe protivníka opakovane preťažili švédske jednotky a minister obrany Pål Jonson priznal, že Švédsko bolo „úplne prevalcované“. Ukrajinskí inštruktori označili švédsku dronovú technológiu za nedostatočnú, najmä pre závislosť od systémov navádzaných cez GPS, ktoré v prostredí elektronického boja zlyhávajú.

Pobaltské a severské štáty teraz rozbiehajú nákupy protidronových systémov za viac než 12 mld. EUR. Časť peňazí má ísť cez nástroj SAFE, novú núdzovú obrannú úverovú linku EÚ, ktorá členským štátom umožňuje požičiavať si na vojenské nákupy. Každá krajina však kupuje vlastné systémy, vo vlastnom tempe a bez záruky, že budú navzájom komunikovať. Jedenásť dní dronových incidentov vytvorilo päť samostatných národných kríz. Ani jedna neviedla ku kolektívnej odpovedi.