Lotyšsko hlási tlak na hranici

Šéf lotyšskej pohraničnej stráže Guntis Pujāts hovorí, že z Lotyšska sa stal hlavný cieľ Bieloruska pri organizovaných pokusoch o prekročenie hranice. V roku 2026 tam zaznamenali 7 634 pokusov o vstup a prevádzačské siete sú podľa neho natoľko agresívne, že pohraničníci museli použiť aj varovné výstrely (LRT).

Samotný tlak nie je nový. Nové je miesto, kam sa presúva, a čo tento posun ukazuje o európskej ochrane hraníc: spoločná je najmä na papieri, v praxi ju nesú jednotlivé štáty.

Kríza, ktorá sa presúva

Denné litovské štatistiky ukazujú mechanizmus celkom presne. Dňa 7. júla vrátilo Lotyšsko na hranici s Bieloruskom 68 ľudí, Litva 14 a Poľsko 5 (LRT). Bielorusko nepotrebuje naraz zahltiť každý úsek hranice. Stačí testovať slabšie miesta, sústrediť tlak a potom ho presúvať. Náklady vtedy nesie krajina, na ktorú tlak práve dopadne, zatiaľ čo susedia upravujú vlastnú reakciu.

EÚ túto logiku pomenovala už v roku 2021. Európska rada, teda fórum hláv štátov a vlád, vtedy vyhlásila, že Európa neprijme využívanie migrantov tretími krajinami ako politického nástroja. Následne rozšírila sankcie voči Bielorusku aj na to, čo označila za hybridný útok a zneužívanie migrantov (European Council, Council). O štyri roky neskôr sankcie platia, tlak pokračuje a bremeno stále padá na členský štát, ktorý má v danej chvíli pod kontrolou konkrétny úsek plota.

Lotyšský problém ako poľský argument

To, čo sa začne na lotyšskej hranici, tam nekončí. Poľské úrady zadržali ľudí, ktorí prešli do Lotyšska, pokračovali cez Litvu a skončili v kamiónoch smerujúcich na západ. Od januára Poľsko eviduje približne 760 zadržaní len na hranici s Litvou (PAP).

Varšava z týchto pohybov robí argument za zachovanie kontrol vnútri Schengenu, teda priestoru EÚ bez pasových kontrol. Poľsko tvrdí, že kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou priniesli 3,84 milióna kontrol, 1 900 odmietnutí vstupu a takmer 1 200 readmisných presunov (RMF24). Každé číslo posilňuje argument vlády za predlžovanie kontrol, ktoré mali byť dočasné, no zároveň oslabujú voľný pohyb, na ktorom Schengen stojí.

Tlak už zasahuje aj susedov, ktorí s Bieloruskom nehraničia. Estónsko poslalo do Lotyšska druhú rotáciu policajtov na podporu hliadok (PPA). Fínsko vyslalo do Lotyšska pohraničníkov a zároveň drží vlastnú hranicu s Ruskom zatvorenú podľa národného núdzového zákona (Yle). Každá reakcia však zostáva národná, čím sa ďalej drobí jednotnosť, ktorú Schengen sľubuje.

Kto kontroluje núdzový režim

Nové pravidlá EÚ pre azyl a migráciu, účinné po roku 2024, umožňujú vládam počas kríz zavádzať rýchlejšie a prísnejšie konania na hranici. Týka sa to aj situácií, keď cudzí štát zámerne tlačí ľudí smerom k hranici (Crisis Regulation). Ani nové pravidlá však nerušia právo požiadať o azyl. Právne záväzné zostávajú preverovanie osôb, posudzovanie zraniteľnosti aj procesné záruky.

Pripomienky UNHCR k návrhu lotyšského azylového zákona ukazujú, kde prax naráža na limity: v monitorovaní práv, právnom poradenstve, identifikácii zraniteľných osôb aj v obmedzeniach detencie (UNHCR). Vo všetkých troch frontových štátoch sa opakuje podobný vzorec. Vlády berú núdzový stav ako dôkaz, že tvrdé presadzovanie pravidiel funguje. Právne poistky, ktoré majú brániť zneužívaniu, zostávajú slabé.

Európska komisia navrhla núdzové opatrenia pre Lotyšsko, Litvu a Poľsko už v roku 2021 (Commission). Teraz by mala verejne ukázať, či sa poistky nového migračného paktu na najviac zaťažených úsekoch hranice naozaj uplatňujú, alebo obchádzajú. Bielorusko našlo páku, ktorá Minsk nestojí takmer nič a núti Európu riešiť rozpor, ktorý stále nemá vyriešený: spoločnú vonkajšiu hranicu bránia národné štáty a právna kontrola prichádza neskoro.