Lotyšsko zvažuje €4.9 milióna pre Wolfram

Dvaja bývalí predstavitelia estónskej agentúry pre obranné nákupy dnes riadia projekt muničnej továrne v Lotyšsku. Lotyšská štátna rozvojová banka posudzuje, či ho podporí z verejných zdrojov. Lotyšské úrady projekt verejne obhajujú, no neukázali, na základe akých kontrol k tomuto záveru dospeli.

Magnus-Valdemar Saar bol generálnym riaditeľom estónskeho Centre for Defence Investments (RKIK), teda agentúry, ktorá nakupuje vojenskú techniku. Katri Raudsepp bola jeho zástupkyňou. Spoločne dohliadali na nákup, pri ktorom agentúra vyplatila neoverenému dodávateľovi zálohy vo výške takmer 60 mil. EUR za delostrelecké granáty, ktoré sa na Ukrajinu nikdy nedostali (Riigikontroll). Do polovice roka 2025 obaja z RKIK odišli. V marci 2026 už pôsobili vo vedení spoločnosti Wolfram Europa, ktorá chce pri meste Jēkabpils na východe Lotyšska vybudovať závod na výrobu bojových hlavíc a výbušnín (LSM, TVNET).

Čo ukazujú estónske záznamy

Od augusta 2024 vyplácala RKIK zálohy talianskej spoločnosti Datasel za muníciu určenú pre Ukrajinu. Estónsky najvyšší kontrolný úrad neskôr zistil nedostatky pri 71,6 mil. EUR z celkových 72,1 mil. EUR, ktoré zostávali u dodávateľov vo forme nevyúčtovaných záloh (Riigikontroll, Euractiv). Datasel pritom dovtedy nikdy nevyrábal muníciu veľkého kalibru.

RKIK nevie doložiť, prečo si vybrala práve Datasel. Zo spisov nie je zrejmé, kto preveroval finančné zázemie firmy ani jej výrobné kapacity. Agentúra nedokáže spätne určiť ani to, kto výber schválil (ERR). Na Ukrajinu sa nedostal ani jeden použiteľný náboj. Prvá záloha vo výške 15 mil. EUR pochádzala z European Peace Facility, mimorozpočtového fondu EÚ na vojenskú pomoc, a Estónsko teraz môže byť nútené tieto peniaze vrátiť (ERR). Estónske úrady 10. septembra oznámili, že vyšetrovanie prevezme Európska prokuratúra. Obvinený zatiaľ nebol nikto.

Kontroly, ktoré Lotyšsko nezverejnilo

Wolfram sľubuje investíciu do výšky 200 mil. EUR a približne 200 pracovných miest (Dienas Bizness). Medzi týmto prísľubom a zapojením verejných zdrojov však stoja tri lotyšské inštitúcie. Ani jedna dosiaľ neukázala, ako projekt preverila.

Štátny správca lesov Latvijas valsts meži rozhoduje o práve stavať na vybranej lokalite. Nie je jasné, či ho už formálne udelil, alebo žiadosť ešte len posudzuje. Lotyšská štátna rozvojová banka ALTUM podľa LSM zvažuje verejnú podporu približne 4,9 mil. EUR, financovanie však zatiaľ neschválila. Lotyšské ministerstvo obrany uviedlo pre lotyšskú televíziu, že po zverejnení škandálu o estónskom prípade hovorilo so spoločnosťou Wolfram a nenašlo dôvod meniť svoj priaznivý postoj. Nie je však zrejmé, či je stanovisko ministerstva formálnou podmienkou rozhodnutia ALTUM, alebo iba politickou podporou bez právnych účinkov.

Žiadna z troch inštitúcií nezverejnila, či kontaktovala estónske úrady, preverila pôsobenie Saara a Raudseppovej alebo zisťovala, kto Wolfram vlastní a odkiaľ majú pochádzať peniaze na projekt. Verejnosť nemá k dispozícii žiadne memorandum ani previerku pôvodu financií.

Lotyšská dcérska spoločnosť vznikla v januári 2026 so základným imaním 2 800 EUR (Dienas Bizness). Wolfram neoznámil žiadny bankový úver, stavebného dodávateľa, poskytovateľa technologickej licencie ani investora, ktorý by jeho plán financoval. Ministerstvo obrany nie je investorom ani garantovaným odberateľom (Resilience Media).

Kým sa uvoľnia peniaze

Saar tvrdí, že estónsky spor sa týka jeho niekdajšieho pôsobenia vo verejnej funkcii a nemal by ovplyvňovať lotyšský projekt. Samotné vymenovanie dvoch bývalých predstaviteľov RKIK nedokazuje, že Wolfram zopakuje zlyhania spoločnosti Datasel. Neexistujú ani dôkazy, že by obe firmy spájali dodávateľské reťazce či financie. Práve preto sú však potrebné zdokumentované previerky: iba tie môžu odlíšiť dôveryhodný projekt od opakujúceho sa spôsobu konania.

Lotyšsko môže tieto podklady stále vyžiadať pred schválením podpory. ALTUM môže financovanie podmieniť dosiahnutím konkrétnych míľnikov, zárukami alebo povinnosťou peniaze vrátiť. Správca lesov môže pred definitívnym pridelením práv k pozemkom požadovať úplné zverejnenie vlastníckej štruktúry. Všetky tri rozhodnutia ešte možno podmieniť kontrolou. Po pridelení pozemkov, dotácií a politickej podpory však motivácia klásť nepríjemné otázky prudko klesne.

Európa vynakladá veľké sumy na obnovu výrobných kapacít pre muníciu a potreba zvýšiť výrobu je reálna. Estónsky prípad ukazuje, čo sa stane, keď časový tlak vytlačí základné pravidlá verejného obstarávania. Lotyšské ministerstvo obrany, ALTUM aj Latvijas valsts meži by preto mali verejnosti zdokumentovať odpoveď na jednoduchú otázku: čo preverili a kedy?