Lotyšská vláda padla po tom, čo pravidlá NATO zabránili zostreleniu dronov pri hranici

V noci 7. mája spozorovali francúzske stíhačky, ktoré hliadkovali nad Pobaltím, dron nad Rēzekne, lotyšským mestom 40 kilometrov od ruských hraníc. Piloti ho sledovali vizuálne. Zbrane mali. Nestrieľali. Lotyšská televízia o niekoľko dní uviedla dôvod: „kritériá na použitie sily neboli splnené.“ Do týždňa odstúpil lotyšský minister obrany, po ňom premiérka a vláda padla (Le Monde, Breaking Defense).

Systém v tej chvíli nezlyhal náhodou. Fungoval podľa pravidiel, ktoré boli napísané pre hrozbu iného typu.

Štyri uzly, žiadny spúšťač

Pobaltská vzdušná polícia NATO stojí na reťazci velenia so štyrmi aktérmi a rozdelenou právomocou. Pravidlá použitia sily stanovuje Severoatlantická rada, kde sa musia zhodnúť všetci 32 spojenci. SACEUR, teda najvyšší spojenecký veliteľ v Európe, ktorým je vždy americký generál, ich premieňa na operačné rozkazy. CAOC Uedem, nepretržité veliteľské centrum v Nemecku, rozhoduje o vzlete hotovostných stíhačiek. Krajina, ktorá lietadlá poskytuje, v tomto prípade Francúzsko, si zároveň cez vlastný vojenský reťazec ponecháva národné veto nad použitím zbraní (NATO, Defence Matters).

Lotyšsko samo nemôže pilotovi NATO prikázať, aby strieľal. Nemá vlastné bojové lietadlá. Poskytuje pristávaciu dráhu a radarovú infraštruktúru, no rozhodnutie o stlačení spúšte patrí Parížu, prechádza cez Uedem a obmedzujú ho pravidlá napísané v Bruseli. Lotyšský veľvyslanec pri NATO priznal, že drony vstupujúce do lotyšského vzdušného priestoru sú „primárne“ zodpovednosťou Lotyšska. Krajina však nemá kapacity, aby podľa tejto zodpovednosti aj konala (LRT).

Pravidlá vyžadujú vizuálnu identifikáciu, istotu, že úlomky neohrozia civilistov, a posúdenie primeranosti zásahu. Pri pomalom drone, ktorý o tretej ráno letí vo výške 200 metrov nad obývaným mestom, môžu byť tieto podmienky prakticky nesplniteľné skôr, než niekam dopadne.

Bilaterálna obchádzka

Krajiny východného krídla preto pri pomalom konsenze NATO budujú bilaterálne riešenia s Ukrajinou, teda štátom, ktorý má s dronovou vojnou reálnu bojovú skúsenosť. Na summite Bukureštskej deviatky 13. mája Litva podpísala s Ukrajinou plnú dronovú dohodu, ktorá zahŕňa spoločnú výrobu štyroch tried dronov na litovskom území (Euromaidan Press). Poľsko a Estónsko spoločne vyvíjajú protidronovú strelu Mark 1, pričom poľské továrne plánujú sériovú výrobu a bojové skúšky už prebiehajú na Ukrajine (Army Recognition).

Logiku tohto posunu na summite podporil aj generálny tajomník NATO Mark Rutte: „Nemôžeme ďalej zostreľovať drony za 20 000 dolárov raketami za tri alebo štyri milióny... Ukrajina tu môže zohrávať veľkú úlohu“ (NATO). Fínsko, ktorému vlastné právo obmedzuje streľbu smerom k ruskej hranici, zrýchľuje spoluprácu s Kyjevom na výrobe dronov po samostatnej línii (YLE).

Paralelne sa pohybuje aj Európska únia. Európska komisia 5. mája otvorila výzvu na zakladajúcich členov EÚ-ukrajinskej dronovej aliancie s termínom do 25. mája (European Commission). Francúzsko a Nemecko sa však bránia tomu, aby Brusel získal koordinačnú úlohu v obrane, a uprednostňujú NATO alebo menšie formáty, ktoré vedia viac ovplyvniť (Lowy Institute). Vedľa seba tak dnes existujú tri inštitucionálne koľaje: NATO, EÚ a bilaterálne dohody. Ani jedna zatiaľ neposkytuje integrované pokrytie.

Medzera kopíruje geografiu

Výsledkom je dvojrýchlostná aliancia. Krajiny s vlastným letectvom, napríklad Poľsko a Fínsko, môžu pri narušení hraníc konať národne. Poľsko už nad svojím územím zostrelilo najmenej tri ruské drony. Štáty bez vlastného bojového letectva, teda Lotyšsko, Estónsko a Litva, zostávajú v rozhodovacom reťazci NATO viazanom konsenzom, ktorý sa pri hrozbe meranej v minútach ukázal ako príliš pomalý.

Dňa 15. mája prišlo vo východnom Lotyšsku ďalšie varovanie pred dronom. Stíhačky NATO opäť vzlietli. Štrukturálna medzera, ktorú odhalil 7. máj, však zostáva otvorená (LSM). Drony prilietajú ďalej a aliancia vybudovaná na odstrašenie ozbrojeného útoku sa ešte nezhodla, čo robiť s lacným bezpilotným lietadlom, ktoré v noci letí nízko nad mestom členského štátu. Bilaterálne dohody môžu túto medzeru časom zaplniť. Zatiaľ však platí, že najviac vystavené krajiny majú najmenej právomocí chrániť samy seba.