Stopa DNA vedie k balíkovým bombám

Hlásená zhoda DNA posunula vyšetrovanie útoku dronom na letisku Lipsko/Halle k staršiemu prípadu balíkových bômb. Dôležité je to preto, že by mohlo ísť o prepojenie dvoch foriem útoku na európske logistické trasy v rozmedzí dvoch rokov. Nemecká spolková prokuratúra to zatiaľ nepotvrdila (t-online, Euronews).

Dňa 4. augusta narazil výbušný dron do krídla nákladného lietadla Antonov na letisku Lipsko/Halle. Odrazil sa a nálož nevybuchla. Oddelenú výbušninu neskôr našiel pracovník letiska neďaleko stroja (Tagesspiegel). Prípad prevzala Spolková prokuratúra, teda úrad, ktorý v Nemecku rieši terorizmus a závažné kauzy štátnej bezpečnosti. Ako dôvod uviedla podozrenie z pokusu o odpálenie nálože a z nebezpečného zásahu do leteckej dopravy (Presseportal/GBA).

Podľa médií sa teraz forenzný materiál získaný z dronu zhoduje s DNA zo spisu v najkonkrétnejšom európskom prípade hybridnej sabotáže, ktorý sa už dostal pred orgány činné v trestnom konaní.

Prípad balíkov, ku ktorému DNA smeruje

V júli 2024 boli z Litvy odoslané štyri balíky so zápalnými zariadeniami. Cez nákladné trasy DHL a DPD smerovali do Spojeného kráľovstva a Poľska. Jeden z nich začal horieť na letisku v Lipsku, ďalší v britskom sklade. Bezpečnostný manažér DHL vo Vilniuse vypovedal, že lipský balík vybuchol na zemi iba preto, že let meškal: lietadlo malo odletieť o 05:30, zariadenie sa spustilo o 05:43 (LRT, Yahoo/BNS).

Eurojust, agentúra EÚ, ktorá pomáha národným prokuratúram koordinovať cezhraničné trestné prípady, vytvoril spoločný vyšetrovací tím. Ten identifikoval 22 podozrivých a našiel ďalšie zariadenia v Lotyšsku a Estónsku (Eurojust). BBC na základe dokumentov z prípadu opísala podozrivých, ktorí mali podľa vyšetrovateľov za peniaze presúvať výbušninu RDX a časti dronov vhodné na prenášanie bomby (BBC).

Najďalej v pripisovaní zodpovednosti zašli litovskí prokurátori. Tvrdia, že balíkové útoky zorganizovali ruskí občania napojení na ruskú vojenskú rozviedku. Vo Vilniuse dnes čelí päť obžalovaných obvineniam z terorizmu. Toto pripísanie sa však týka prípadu z roku 2024. Na dron z roku 2026 sa automaticky preniesť nedá (LRT).

Čo stopa DNA dokáže a čo nie

Litovské a nemecké médiá píšu, že DNA bola už skôr evidovaná v Litve a zhoduje sa s materiálom zo spisu o lipskom balíku (15min, MDR). Viaceré redakcie však zároveň zdôrazňujú, že konkrétna osoba identifikovaná nebola (Tag24, Liga). Spoločná DNA môže spojiť dôkazové spisy. Zatiaľ však nedokazuje tú istú bunku, toho istého riadiaceho človeka ani ruské štátne zadanie pri dronovom útoku.

Ak by prokurátori pridali dronový prípad k existujúcemu spoločnému vyšetrovaciemu tímu, výmena dôkazov medzi krajinami by sa zrýchlila a ťažšie by sa blokovala. Či to urobia, zostáva otvorené. Pre vyšetrovanie to však má praktický význam (Eurojust JITs).

Vlády nemôžu čakať na prokurátorov

Krajiny na východných logistických trasách čítajú Lipsko ako varovanie pre vlastné letiská a nákladné uzly. Poľská Rzeczpospolita citovala experta Aleksandra Olecha, podľa ktorého potrebuje Rzeszów-Jasionka, civilné letisko, ktoré sa stalo kľúčovým uzlom podpory Ukrajiny, silnejšiu ochranu proti dronom (Rzeczpospolita). Česko smeruje k pravidlám, ktoré by vyškoleným pracovníkom na miestach kritickej infraštruktúry umožnili zasahovať proti dronom vo vymedzených oblastiach. Návrh legislatívy už poslalo do medzirezortného pripomienkovania a účinnosť plánuje od júla 2027 (CT24, Ekonomický deník).

Nemecko posilňuje policajné kapacity proti dronom (RTBF) a EASA, teda agentúra EÚ pre bezpečnosť letectva, vydala usmernenia pre letiská pri incidentoch s dronmi (EASA). V Európe však neexistuje jedna autorita, ktorá by mohla nariadiť zostrelenie dronu nad civilným nákladným letiskom. Rozhodnutie stále závisí od konkrétnej krajiny, od toho, ktorá zložka dron zistí ako prvá, a od toho, či má niekto vopred povolený zásah.

Vlády musia posilňovať ochranu cieľov skôr, než prokurátori dokážu, kto útok nariadil. Kým nemecká prokuratúra nepotvrdí stopu DNA, prípad nie je dôkazom prechodu od balíkových bômb k ozbrojeným dronom. Ukazuje však hlbší európsky problém: bezpečnostné zložky musia reagovať rýchlejšie, než súdy dokážu pripísať zodpovednosť. Ďalšiu odpoveď teraz dlží nemecká prokuratúra.