Dron v Lipsku odhalil právnu dieru

Keď 5. augusta pracovník letiska Leipzig/Halle našiel v zabezpečenej nákladnej zóne dron s výbušninou, stál neďaleko ukrajinských nákladných lietadiel Antonov. Nemeckí pyrotechnici odstránili rozbušku a lety sa zastavili. Prípad neukázal, že Európa je úplne bez obrany proti dronom. Ukázal slabšie vyriešenú časť problému: kto má v posledných minútach právomoc dron zastaviť, kým sa dostane k dráhe alebo k lietadlu (AP, MDR).

Čo Nemecko vie a čo ešte nie

Prípad si od saských orgánov prevzal nemecký spolkový prokurátor pre trestné činy ohrozujúce bezpečnosť štátu, Generalbundesanwalt (GBA). Takýto presun znamená, že vyšetrovatelia už pracujú s podozrením na hrozbu pre národnú bezpečnosť. Neznamená však, že Nemecko vie, kto zariadenie zostrojil alebo poslal.

Nemeckí predstavitelia hovoria o možnom zahraničnom alebo hybridnom scenári, páchateľa však nemenovali (DW). Americké spravodajské informácie idú ďalej a spájajú zariadenie s Ruskom (WSJ, CNN). Dokázať riadenie zo strany štátu je však vyšší prah: vyžaduje dôkazy o operátoroch, komunikácii a reťazci zadávania úloh, ktoré nemecká prokuratúra zatiaľ nezverejnila.

Zariadenie malo podľa dostupných informácií využívať diaľkové ovládanie cez mobilnú sieť, čo vyšetrovateľom zanecháva SIM karty a digitálne stopy. Minister vnútra Alexander Dobrindt to označil za „nový scenár hrozby“ (Al Jazeera). Nemecké verejnoprávne médiá následne zistili, že Leipzig/Halle nemalo stacionárne systémy na detekciu dronov a spoliehalo sa na mobilnú jednotku spolkovej polície, ktorá je dostupná len na vyžiadanie (Tagesschau).

Kto sa zasekne a prečo

Technika je iba polovica problému. Ťažšia medzera je v právomoci. Na civilnom letisku môže prevádzkovateľ zastaviť lety. Polícia môže vyšetrovať trestný čin a za úzkych podmienok použiť silu. Armáda môže zasiahnuť proti nepriateľskému lietadlu, no podlieha inému právnemu prahu a inému veleniu. Aby tieto články dokázali konať v priebehu minút pred výbuchom, potrebovali by presný postup odovzdania zodpovednosti. Na väčšine európskych letísk takýto postup nie je ustálený (EASA, Brussels Times).

Dve krajiny ukázali časti tejto medzery. Fínske obranné sily 4. augusta v priebehu minút obmedzili vzdušný priestor nad východnou časťou Fínskeho zálivu po podozrení na priblíženie dronu a obmedzenia zrušili, keď do priestoru nič nevstúpilo (Yle). Bolo to rýchle rozhodnutie, no Fínsko čistilo prázdnu námornú zónu pri Rusku, nie nepretržitý nákladný uzol plný pracovníkov a techniky. Rumunsko posiela F-16, keď vojenský radar zachytí ciele pri dunajskej hranici, zostrelenie však ostáva krajnou možnosťou závislou od klasifikácie cieľa a rizika dopadu trosiek (Digi24). Obe krajiny vedia detegovať hrozbu. Ani jedna nezverejnila model, ktorý by na civilnom letisku dostal radarový kontakt k rozhodnutiu o zásahu za menej než päť minút.

Najkonkrétnejší krok urobilo Česko. Pražské letisko začalo nemecký prípad vyhodnocovať s bezpečnostnými zložkami a ministerstvá vnútra a dopravy poslali do medzirezortného pripomienkovania návrh zákona. Ten by vyškoleným zamestnancom objektov kritickej infraštruktúry umožnil zasiahnuť proti nepovoleným dronom ešte pred príchodom štátnych jednotiek (Radiožurnál, Ekonomický deník).

Logistický koridor, o ktorý ide

Poľsko prečítalo incident ako varovanie pre letisko Rzeszów-Jasionka, civilné letisko, cez ktoré podľa odhadu poľského ministerstva obrany citovaného denníkom Rzeczpospolita prešlo až 95 % vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Litovská spravodajská služba osobitne upozornila spojencov v NATO, že Rusko by mohlo útočiť na baltskú energetickú a dopravnú infraštruktúru pomocou ukrajinských alebo prerobených dronov, aby sťažilo pripísanie útoku konkrétnemu aktérovi (BNS, Verslo žinios).

Slabina je zabudovaná do spôsobu, akým Európa presúva náklad a vojenskú pomoc. Tie isté dráhy, nákladné tímy a prístupové cesty, ktoré obsluhujú civilnú logistiku, tvoria praktickú chrbticu východného zásobovania NATO. Lacný dron dokáže uzavrieť dráhu a okamžite otvoriť otázku, kto rozhoduje o ďalšom kroku: letiskový personál, polícia, orgány národnej bezpečnosti alebo spojenecké vojenské velenie.

Nemecká spolková vláda tvrdí, že buduje osobitnú jednotku spolkovej polície na obranu proti dronom a spoločné spolkové a krajinské centrum proti dronom. Zatiaľ však nie je jasné, či by takéto centrum velilo živým zásahom, alebo iba koordinovalo politiku (Bundesregierung). Dobrindtovo ministerstvo vnútra teraz dlhuje harmonogram schopnosti, nie ďalšie hodnotenie hrozieb. To isté platí pre každú vládu EÚ, ktorej podpora Ukrajiny závisí od rovnakej letiskovej infraštruktúry, akú prípad v Lipsku ukázal ako zraniteľnú.