Macron a Merz chcú zákazy na trhu EÚ

Emmanuel Macron a Friedrich Merz požiadali Európsku komisiu o právomoc reagovať na praktiky cudzích štátov, ktoré narúšajú hospodársku súťaž v Európe. Opatrenia by mohli siahať až po vylúčenie firiem z danej krajiny z jednotného trhu (Reuters, francúzsko-nemecký nezáväzný dokument). Návrh však necháva otvorené dve kľúčové otázky: čo by zásah spustilo a čo presne by Brusel mohol zablokovať. Hoci nemenovali žiadnu krajinu, médiá nástroj opisujú ako odpoveď na Čínu (Euronews).

Návrh prichádza v čase, keď hlavný vyjednávač EÚ pre obchod Maroš Šefčovič rokuje s Pekingom, a to 8. – 9. októbra (Politico).

Širší záber, známy spôsob hlasovania

Macron a Merz poslali predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej podpísaný list a nezáväzný dokument. V jeho centre je nástroj, ktorý by umožnil reagovať na prípady, keď iná krajina vo veľkom narúša fungovanie trhu EÚ. Predstavme si jednoduchý príklad: vláda dotuje svoje továrne, aby vyrábali viac, než dokáže spotrebovať domáci trh. Tieto továrne potom môžu predávať v Európe tak lacno, že európsky konkurent pri podobnej cene nepokryje vlastné náklady a prichádza o objednávky.

Podľa francúzsko-nemeckého nezáväzného dokumentu by o reakcii rozhodovala Komisia. Jej rozhodnutie by platilo, kým by ho nezamietla koalícia najmenej 15 vlád, ktoré spolu zastupujú 65 % obyvateľov EÚ. Odporcovia by teda museli vytvoriť širokú blokujúcu koalíciu. To je oveľa ťažšie, než keď niekoľko hlavných miest potichu zabráni, aby sa opatrenie vôbec dostalo na program rokovania.

Takýto spôsob hlasovania už EÚ používa pri obchodno-ochranných opatreniach, teda pri vyšetrovaniach dovozu predávaného pod náklady alebo podporovaného zahraničnými dotáciami. Nový je rozsah: nástroj by sa mohol vzťahovať na celé odvetvie, nielen na jeden výrobok, a výsledkom by mohlo byť vylúčenie z trhu namiesto ďalšieho cla.

Dnešný pomalší postup

Prípad elektromobilov z roku 2024 ukazuje, ako funguje súčasný systém. Po vyšetrovaní čínskych dotácií uvalil Brusel v októbri 2024 na batériové elektromobily vyrobené v Číne clá odstupňované podľa výrobcu, od 7,8 % do 35,3 % (Európska komisia). Išlo o vyrovnávacie clá, teda dodatočné poplatky nastavené tak, aby vyrovnali výhodu zo štátnej dotácie. Celé konanie sa týkalo jediného výrobku.

Macron a Merz tvrdia, že takýto postup je príliš pomalý, keď jedna krajina ovláda celý výrobný reťazec (Reuters). Chcú, aby Komisia mohla začínať vyšetrovania z vlastnej iniciatívy, preverovať celé odvetvia a konať rýchlejšie.

Kto zaplatí, ak Brusel nástroj použije

Vylúčenie lacného dodávateľa pomáha európskym firmám, ktoré s ním súťažia. Zároveň však zdražuje nákupy európskym továrňam a domácnostiam, ktoré od neho dovtedy odoberali. Ďalším rizikom je odveta. Autori to uznávajú a navrhujú zmapovať, aké náklady by čínske protiopatrenia priniesli jednotlivým členským štátom (nezáväzný dokument).

Rozdielne postoje vidno aj v nemeckom podnikateľskom sektore. V prieskume obchodnej komory chcelo 60 % firiem znížiť závislosť od Číny, no obmedzenie prístupu čínskych firiem na trh podporovalo len 36 % (DIHK). Väčšina podnikov chce menšiu závislosť od Číny, ale oveľa menej z nich chce, aby Brusel kvôli tomu zatváral dvere. Priemyselný zväz BDI tiež uprednostňuje cielené využívanie nástrojov, ktoré už EÚ má (BDI).

Niektoré vlády sa aktívne usilujú prilákať čínsky kapitál. Plánované španielske závody na výrobu batérií s čínskou účasťou predstavujú investície v hodnote takmer 15 mld. EUR (Expansión). Táto suma nepredstavuje stratu. Ukazuje objem plánovaných investícií, ktoré by obchodný spor mohol ohroziť. Madrid má preto iné motivácie než Paríž.

Zatiaľ nejde o zákon. Podľa článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie potrebuje obchodné nariadenie návrh Komisie a následne súhlas Európskeho parlamentu aj vlád členských štátov (EUR-Lex). Komisia označila dokumenty za „cenný príspevok“ a lídri EÚ o nich budú rokovať na summite 15. – 16. októbra (Euronews).

Podpísané dokumenty neurčujú, aká úroveň dôkazov by stačila na označenie narúšania trhu za „systematické“. Neuvádzajú ani zoznam toho, čo by Brusel mohol zablokovať (nezáväzný dokument). Paríž a Berlín navrhli právomoc s potenciálne širokým dosahom, no určenie podmienok jej spustenia aj jej hraníc ponechali na Komisiu. Od týchto dvoch rozhodnutí bude závisieť, či návrh prijmú aj firmy, ktoré nakupujú čínske vstupy, a vlády, ktoré dúfajú v čínske továrne.