Madrid presadzuje De Cos na čelo ECB

Osemročný mandát Christine Lagardeovej na čele Európskej centrálnej banky sa končí až v októbri 2027. V európskych hlavných mestách sa však o jej nástupníctve hrá už mesiace.

Podľa februárových informácií Euronews by Lagardeová mohla odísť skôr, ešte pred francúzskymi prezidentskými voľbami v apríli 2027. Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz by tak získali priestor ovplyvniť výber jej nástupcu, kým sú pri moci. Reakcia ECB bola zámerne opatrná: Lagardeová „neprijala žiadne rozhodnutie týkajúce sa konca svojho mandátu“. To nie je popretie.

V odborných prieskumoch sa najčastejšie objavujú dve mená: Klaas Knot, guvernér holandskej centrálnej banky, a Pablo Hernández de Cos, bývalý guvernér španielskej centrálnej banky, ktorý dnes vedie BIS (Banku pre medzinárodné zúčtovanie, koordinačnú inštitúciu svetových centrálnych bánk). Aprílový prieskum OMFIF ich ukázal prakticky vyrovnane. V ankete Financial Times medzi ekonómami skončili ako spoloční favoriti. Skutočný súboj sa však nevedie medzi nimi, ale medzi hlavnými mestami, ktoré za nimi stoja.

Kandidát Madridu a guvernér, ktorý ho chce potopiť

Španielska kampaň za De Cosa je od začiatku neuhladená. Pedro Sánchez váhal, či podporiť človeka, ktorého do funkcie vymenoval jeho predchodca Mariano Rajoy a ktorého správy zo Španielskej centrálnej banky opakovane kritizovali fiškálnu bilanciu vlády (El Debate). Podľa Vozpópuli trvalo ministrovi hospodárstva Carlosovi Cuerpovi niekoľko týždňov vnútorného presviedčania, kým Sáncheza získal. Vláda dnes za De Cosom stojí jednotne, no bez formálnej verejnej podpory, aby si ponechala neoficiálny priestor na vyjednávanie (Cinco Días).

Väčší problém prichádza zvnútra. Súčasný guvernér Španielskej centrálnej banky José Luis Escrivá podľa El Debate aktívne pracuje proti De Cosovi: hovorí s novinármi aj s guvernérmi centrálnych bánk v Európe a snaží sa jeho kandidatúru oslabiť. Jeho motivácia je aritmetická. Ak De Cos získa predsedníctvo ECB, Španielsko už nemôže zároveň držať miesto vo Výkonnej rade a Escrivove vlastné ambície sa skončia.

Tichá stávka Berlína

Nemecko má vlastnú kandidátku, ktorá sa netají záujmom. Isabel Schnabelová, ktorá už sedí vo Výkonnej rade ECB, pre Reuters povedala, že by predsedníctvo prijala, „ak by ju o to požiadali“ (WirtschaftsWoche). Jej výrazne jastrabí profil, teda tlak na vyššie sadzby aj pri slabšom raste, z nej však robí ťažko priechodnú voľbu pre južné vlády s vysokým verejným dlhom.

V máji Econostream vyhodnotil, že Nemecko vníma Knota ako „optimálnu záložnú možnosť“: je „orientovaný na stabilitu, veľmi skúsený a fiškálne seriózny“. Presne to zapadá do Merzovho ordoliberálneho uvažovania, teda nemeckého dôrazu na pravidlá, disciplínu a cenovú stabilitu.

Francúzsko zrejme ustúpilo. François Villeroy de Galhau predčasne odišiel z postu guvernéra Banque de France a nahradil ho Emmanuel Moulin, Macronov spojenec, ktorý len tesne prešiel parlamentným potvrdením (Le Monde). Francúzsky kandidát na čelo ECB sa neobjavil. Po dvoch francúzskych prezidentoch ECB, Jeanovi-Claudovi Trichetovi a potom Lagardeovej, sa Paríž zdá pripravený akceptovať, že teraz je rad na niekom inom.

Čo výber ovplyvní

Prezident ECB formuje konsenzus o úrokových sadzbách a rozhoduje, kedy sa aktivuje TPI, teda Transmission Protection Instrument. Tento nástroj umožňuje ECB nakupovať štátne dlhopisy, aby zabránila prudkému rastu nákladov na financovanie v krajinách, ako sú Taliansko alebo Grécko. Taliansky spread voči Nemecku, teda rozdiel medzi tým, za koľko si požičiava Rím a Berlín, je podľa Teleborsy na 15-ročnom minime okolo 73 až 76 bázických bodov. Tento pokoj čiastočne stojí na presvedčení trhov, že ochranný mechanizmus TPI zostáva dôveryhodný.

De Cosa analytici zaraďujú do stredu s mierne holubičím sklonom, teda bližšie k nižším sadzbám na podporu rastu. Počas kariéry stabilne podporoval TPI aj postupné úpravy sadzieb (BIS). Knot kedysi patril medzi najhlasnejších jastrabov ECB. V posledných rokoch svoj postoj zmiernil, no jeho základný inštinkt stále smeruje k prísnejšej menovej politike.

Formálne rozhoduje Európska rada kvalifikovanou väčšinou po konzultácii s Európskym parlamentom a Radou guvernérov ECB (Consilium). V praxi sa každé doterajšie predsedníctvo ECB vyriešilo v balíku dohôd, v ktorých si krajiny vymieňali najvyššie európske funkcie. Národnosť vždy váži viac než ideológia.

Španielsko nikdy nedržalo predsedníctvo ECB. A odkedy Luis de Guindos 31. mája odišiel z Výkonnej rady, Madrid v nej nemá žiadne zastúpenie. Tento argument má silu. Rozhodne však to, ktoré hlavné mesto vyjedná lepší balík a či Madrid dokáže zabrániť vlastnému guvernérovi, aby kandidatúru poškodil ešte pred finálnou dohodou.