Malta vŕta druhý kábel na Sicíliu

Na Malte sa vrták presekáva pobrežnou horninou a pripravuje podzemnú trasu, ktorou sa vysokonapäťový kábel dostane k moru (Lovin Malta). Odtiaľ má pokračovať pod hladinou na Sicíliu. Pre Maltu to bude druhé napojenie na európsku elektrizačnú sústavu a pribudne jej 225 MW dovoznej kapacity (Interconnect Malta). Krajina, ktorá pri veľkej časti dovážanej elektriny závisí od jediného kábla zo Sicílie, si tak buduje poistku: výpadok jedného vedenia nemá nechať ostrov bez dostatočného prúdu.

Prečo dva káble menia výpočty

Malta dnes dováža elektrinu zo Sicílie cez jedno existujúce prepojenie. Keď kábel vypadne alebo sa odstaví pre údržbu, ostrov sa musí viac oprieť o domáce plynové elektrárne. Druhý kábel znamená, že Malta bude môcť čerpať elektrinu zo širšej talianskej sústavy aj vtedy, keď prvé vedenie nebude fungovať (Terna).

Nové prepojenie pomáha aj pri solárnej a veternej výrobe. Malé sústavy znášajú kolísanie obnoviteľných zdrojov horšie: na obed môže byť slnka priveľa, podvečer zasa primálo. Ak má operátor len jedno spojenie s väčšou sústavou, má obmedzené možnosti, kam poslať prebytok alebo odkiaľ rýchlo pritiahnuť chýbajúcu elektrinu. Väčšia kapacita smerom ku kontinentálnej sieti dáva Malte väčší priestor tieto výkyvy zvládať, pretože talianski a európski operátori dokážu pomôcť vyrovnávať to, čo samotný ostrov nevybalansuje (European Commission).

Káble však nenahrádzajú domáce rezervy. Španielska skúsenosť s Baleármi a Kanárskymi ostrovmi ukazuje, že ani po vybudovaní prepojení sa ostrovné systémy nezaobídu bez výkonu, ktorý možno zapnúť vtedy, keď dovoz alebo obnoviteľné zdroje nestačia. Španielski plánovači preto stále rátali so stovkami megawattov dodatočnej disponibilnej kapacity (El Periódico de la Energía). Prepojenia izoláciu znižujú. Nerušia ju úplne.

Prečo to nemusí znížiť účet za elektrinu

Každý infraštruktúrny projekt prichádza so sľubom lacnejšej energie. V tomto prípade ho dostupné dôkazy nepotvrdzujú.

Cena, ktorú platia domácnosti, nevzniká len na veľkoobchodnom trhu. Tvoria ju náklady na energiu, sieťové poplatky, dane, odvody a štátne dotácie (Eurostat). Aj bezpečnejšia sieť preto môže nechať koncové ceny bez zmeny, ak sa výstavba premietne do taríf, ak dovážaná elektrina nebude lacnejšia než domáca výroba alebo ak vláda bude ceny riadiť politicky.

Cyperský minister energetiky túto hranicu pomenoval priamo. Projekt Great Sea Interconnector, ktorý má spojiť Cyprus s Gréckom, podporuje z bezpečnostných dôvodov, no upozorňuje, že zníženie cien nemožno brať ako istotu (Powergame). Odhadované náklady tohto projektu sa od začiatku plánovania takmer zdvojnásobili a cyperskí kritici spochybňujú, či je účet obhájiteľný, hoci strategickú logiku prepojenia nepopierajú (Kathimerini Cyprus). Rovnakú debatu bude viesť aj Malta.

Kto získa a kto zaplatí

Prínosy a náklady nedopadnú na tie isté skupiny. Maltské domácnosti a firmy získajú, ak bude sieť spoľahlivejšia a výpadky zriedkavejšie. Daňovníci ponesú účet za výstavbu, ktorý sa z verejných zdrojov stále ťažko určuje; v obehu sú však sumy okolo 300 mil. EUR (Interconnect Malta, European Commission). Prevádzkovatelia domácich plynových elektrární prídu o časť výrobných hodín, hoci ich zariadenia si zachovajú hodnotu ako núdzová záloha.

Projekt zapadá do širšieho tlaku Európskej únie na silnejšie cezhraničné prepojenia. Viaceré členské štáty pravdepodobne nesplnia cieľ 15 % interkonektivity, teda podiel domácej výrobnej kapacity, ktorý možno preniesť cez hranice, a Komisia periférne sústavy vyzýva, aby budovali fyzické väzby na kontinentálnu sieť (European Commission). Vŕtanie, ktoré sa teraz začalo, je preto najmä poistkou. Maltské zásobovanie elektrinou bude odolnejšie voči výpadku, aj keď lacnejšiu elektrinu samo osebe nesľubuje.