Malta čelí súdu za recykláciu

Európska komisia dala 8. júla Malte formálne právne ultimátum: do dvoch mesiacov má preukázať, že plní európske ciele v recyklácii, inak ju Komisia zažaluje na Súdnom dvore EÚ. Takzvané odôvodnené stanovisko, posledné varovanie pred žalobou, sa týka toho, že Malta nerecykluje aspoň polovicu komunálneho odpadu. Táto povinnosť platí od roku 2020 (Newsbook).

V ten istý deň začala Komisia voči Malte aj samostatné konanie pre hospodárenie s vodou. Valletta tak už nerieši jeden izolovaný problém, ale viacero otvorených spisov naraz. Spolu ukazujú slabinu štátu, ktorý má právne povinnosti, no zatiaľ nepreukázal, že sa vie zorganizovať tak, aby ich splnil.

Šesť rokov po termíne

Právny základ stanovuje rámcová smernica o odpade (smernica 2008/98/ES). Každej krajine EÚ uložila, aby do roku 2020 recyklovala alebo opätovne používala aspoň 50 % komunálneho odpadu. Malta patrí podľa Eurostatu medzi najslabších aktérov v Únii (Eurostat). Termín uplynul pred šiestimi rokmi. Nejde teda o krátke zlyhanie, ale o dlhodobé neplnenie.

Komisia presadzuje európske právo postupne. Najprv pošle formálnu výzvu, teda písomné upozornenie. Potom nasleduje odôvodnené stanovisko, ktoré už stanovuje právnu lehotu. Ak štát nereaguje alebo nápravu nepreukáže, Komisia môže prípad posunúť na Súdny dvor podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ. Pokuty prichádzajú až neskôr, ak štát prehrá a rozsudok ďalej neplní (prehľad Komisie).

Malta je súčasťou širšieho zásahu. Balík z 8. júla sa pre nedodržanie recyklačných cieľov týkal 14 členských štátov (Europa Press, Newsbook). Španielsko dostalo varovania za komunálny odpad aj za recykláciu obalov. V rovnakom balíku figuruje aj Portugalsko (TVI/IOL). Komisia teda presadzuje povinnosť, o ktorej vlády vedeli roky a napriek tomu ju nesplnili. Nejde o osobitný tlak na Vallettu, ale o test, či environmentálne ciele zapísané v práve majú následky aj vtedy, keď ich vlády odkladajú.

Vodný spis

Konanie pre hospodárenie s vodou je zatiaľ na úvodnom stupni, teda o jednu priečku nižšie v procese presadzovania práva (prehľad Komisie). Bezprostredné právne riziko je menšie, ale Brusel tým získava ďalšiu oblasť, v ktorej môže od Malty žiadať vysvetlenia.

Maltský problém s vodou je pritom dobre zdokumentovaný: nedostatok zdrojov, závislosť od odsoľovania morskej vody a starnúce potrubia. Štrukturálnej kríze sa podrobne venovala aj ARTE. Pri rešerši k tomuto textu sa však nepodarilo nájsť vecnú reakciu maltskej vlády, opozície ani občianskej spoločnosti na nové konanie o vode. Spis na Malte takmer nevzbudil verejnú pozornosť, hoci samotný problém je akútny.

Približnú paralelu ponúka Cyprus. Šéf miestnej samosprávnej organizácie okresu Nikózia nedávno žiadal vytvorenie jedného vodohospodárskeho úradu, ktorý by zjednotil zodpovednosť za priehrady, odsoľovanie, potrubné siete aj podzemné vody (Politis English). Rovnaká logika platí aj pre Maltu: ak je zodpovednosť za vodu rozdelená medzi úrady a úrovne správy, zlyhanie nakoniec nevlastní nikto.

Kto odpovie za rozdiel

Chýbajúci článok je domáci. Dá sa pomenovať právny postup Komisie aj doložiť slabý recyklačný výsledok Malty. Z verejných vyjadrení maltských úradov sa však zatiaľ nedá určiť, ktoré ministerstvo, agentúra alebo úrad má reálne zodpovedať za odstránenie rozdielu. Kto plánuje odpadovú infraštruktúru? Kto riadi vykazovanie údajov o vode? Bez tejto adresy zostáva zodpovednosť len slovom.

Maltská vláda má teraz konkrétnu povinnosť: do dvoch mesiacov odpovedať na recyklačné ultimátum, inak jej hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. Pri vode sa proces začal neskôr, ale už beží. Komisia pomenovala, čo má Malta urobiť. Vo Vallette zatiaľ nikto verejne nevysvetlil, ako to chce dosiahnuť.