Merz naháňa azerbajdžanský plyn

Nemecký kancelár Friedrich Merz tento týždeň prijal v Berlíne azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Hovorili o užších energetických a obchodných vzťahoch (Euronews). Za diplomatickým jazykom však stojí tvrdšia otázka: koľko z európskej snahy odísť od ruského plynu má stáť na dodávateľovi, ktorého politický režim komplikuje vlastné demokratické posolstvo Berlína?

Sľub, nie zmluva

Azerbajdžan nie je pre Nemecko nový objav. Berlín sa pripája k plynárenskému systému, ktorý už roky využívajú Taliansko, Grécko a Bulharsko. Základom je memorandum medzi EÚ a Azerbajdžanom z júla 2022, v ktorom sa Európska komisia, výkonný orgán EÚ, zaviazala podporiť zvýšenie dodávok azerbajdžanského plynu najmenej na 20 miliárd kubických metrov ročne do roku 2027 (European Commission). Tento dokument je politický signál, nie európske právo ani objednávka plynu. Záväzné dohody sú v samostatných obchodných zmluvách medzi firmami.

Fyzická trasa existuje. Azerbajdžanský plyn ide cez tri prepojené plynovody cez Kaukaz a Turecko a do EÚ vstupuje cez Transjadranský plynovod (TAP), ktorý prechádza Gréckom a Albánskom a končí v južnom Taliansku (TAP, IEA). V roku 2025 dodal Azerbajdžan krajinám EÚ približne 12,5 mld. m³ plynu, teda asi 8,1 % dovozu plynu do EÚ cez plynovody (kmetro0.eu, Balcani Caucaso). Sú to reálne objemy, ale nie náhrada za Rusko.

Na dosiahnutie cieľa 20 mld. m³ treba investície do nových azerbajdžanských ložísk, rozšírenie TAP nad jeho súčasnú projektovanú kapacitu 10 mld. m³ a kupcov ochotných podpísať dlhodobé kontrakty, ktoré Baku požaduje predtým, než vloží kapitál do ťažby (Serbia Energy).

Nemecká cesta dnu — a chýbajúca severná trasa

Nemecký podiel stojí na konkrétnej dohode: štátom podporovaný obchodník SEFE podpísal desaťročnú zmluvu s azerbajdžanskou štátnou ropnou spoločnosťou SOCAR na 1,5 mld. m³ ročne od roku 2025 (Azernews). Berlín tým získava obchodnú oporu v koridore, ktorý sa doteraz sústreďoval najmä na juhovýchodnú Európu.

Dostať južný plyn do Nemecka si vyžaduje takzvaný Vertikálny koridor: reťaz plynovodov prepájajúcich národné siete cez Grécko, Bulharsko a Rumunsko smerom na sever. Bulharské rozšírenia sú plánované na koniec roka 2026, no trasa stále závisí od dohody krajín po ceste. Musia sa dohodnúť, kto zaplatí kapacitu, kto si ju rezervuje a ako sa bude plyn tlačiť na sever v čase zvýšeného dopytu. To zatiaľ vyriešené nie je.

Maďarsko ukazuje, ako môžu vyzerať tvrdenia o diverzifikácii bez čísel, ktoré by ich podopierali. Budapešť podpísala dohodu na 800 miliónov kubických metrov za dva roky, čo je približne 3 % ročného maďarského dovozu (Makronom). Vláda to prezentuje ako suverénnu energetickú stratégiu. Za prvých päť mesiacov roka 2026 však Maďarsko minulo na ruský plyn z potrubí viac než ktorýkoľvek iný členský štát EÚ (Telex). Malý azerbajdžanský kontrakt môže vylepšiť príbeh o diverzifikácii bez toho, aby zmenil základnú závislosť.

Bez ľudskoprávnej doložky, bez transparentnosti

Plynárenské memorandum EÚ s Baku neobsahuje vynútiteľné podmienky týkajúce sa ľudských práv, ktoré by boli naviazané na dodávky (European Commission). Human Rights Watch opisuje Azerbajdžan ako represívny štát (HRW). Po azerbajdžanskej ofenzíve v Náhornom Karabachu v roku 2023 Európsky parlament, priamo volený zákonodarný orgán EÚ, vyzval na sankcie voči Baku a žiadal, aby EÚ ukončila svoju závislosť od azerbajdžanského plynu (Euronews). Energetická diplomacia Komisie sa pohla opačným smerom.

Nad koridorom visí aj ďalšia pochybnosť. Global Witness upozornil, že Azerbajdžan by mohol zvýšiť vývoz do EÚ aj tak, že by dovážal ruský plyn na domácu spotrebu a vlastnú produkciu uvoľnil pre Európu (Global Witness). Nie je to dôkaz, že sa ruský plyn prelepkuje na azerbajdžanský, ale oslabuje to tvrdenie o čistom odchode od ruských dodávok.

Európa urobila z Azerbajdžanu užitočného partnera skôr, než si vzťah nastavila tak, aby bol zodpovedateľný verejnosti. Klauzuly typu take-or-pay, pri ktorých kupujúci platí aj za neodobratý plyn, cenové vzorce aj podmienky ukončenia zmlúv zostávajú nezverejnené. Kým vlády tieto podmienky neukážu, od voličov sa žiada dôvera, že diverzifikácia po Rusku sa nemení na novú závislosť s lepším názvom.