Merzova CDU padla pod päť percent

Kresťanskí demokrati Friedricha Merza 20. septembra podľa predbežných výsledkov (NDR, Deutschlandfunk) zrejme klesli v Meklenbursku-Predpomoransku pod 5 % a v Berlíne skončili na druhom mieste. Merz výsledky označil za „katastrofu“ a sľúbil, že reformy urýchli (Boursorama/Reuters). Dve volebné porážky ho z funkcie neodstránia. Môžu však jeho vláde skomplikovať podporu európskych záväzkov, ktoré by nemeckých voličov niečo stáli.

Dva protesty, dva smery

V Meklenbursku-Predpomoransku viedla krajne pravicová AfD s približne 38 %, za ňou nasledovala SPD s asi 35 %. CDU získala len okolo 4,9 %, čo by ju po potvrdení výsledku prvýkrát v dejinách vyradilo z krajinského parlamentu (Landtag) (NDR, Rostock Heute). Predsedníčka krajinskej vlády za SPD Manuela Schwesigová sa podľa očakávania pokúsi zostaviť koalíciu s menšími stranami a ponechať AfD aj oslabenú CDU mimo vlády.

V Berlíne skončila na prvom mieste strana Die Linke s približne 25,5 %, CDU odsunula na asi 20 % (Deutschlandfunk, Tagesschau). Podľa Tagesspiegel získala Die Linke bývalých voličov SPD, ľudí, ktorí predtým nevolili, aj mladších Berlínčanov. Kampaň postavila na splnení výsledku referenda z roku 2021, ktoré požadovalo socializáciu veľkých bytových portfólií v Berlíne. Koalícia vedená Die Linke by nahradila odchádzajúcu mestskú vládu vedenú CDU a zmenila politické smerovanie Berlína.

Volči potrestali vládne strany na spolkovej úrovni za rozdielne regionálne problémy. Mechanizmus však bol rovnaký: na okrajoch politického spektra existovali dostupné alternatívy a voliči po nich siahli.

Prečo Merz zostáva a čo sa mu zužuje

Nemecký Základný zákon robí odvolanie kancelára bez súčasného zvolenia jeho nástupcu prakticky nemožným. Spolkový snem (Bundestag) môže kancelára zosadiť iba tak, že v tom istom hlasovaní zvolí jeho nástupcu (Základný zákon, čl. 67). CDU/CSU a SPD stále kontrolujú 328 zo 630 kresiel v Bundestagu, teda o dvanásť viac než potrebná väčšina (Bundestag).

Výsledky krajinských volieb ovplyvňujú spolkové zákony cez Spolkovú radu (Bundesrat), v ktorej každá krajinská vláda hlasuje ako jeden blok. Berlín má štyri hlasy a Meklenbursko-Predpomoransko tri (Bundesrat). Samotných sedem hlasov na zablokovanie zákona nestačí. Ak sa však koaliční partneri v krajinskej vláde na spolkovom zákone nezhodnú, zvykom je zdržať sa hlasovania. Pri zákonoch, ktoré vyžadujú súhlas Bundesratu, sa takýto postoj počíta ako hlas proti. Ide napríklad o rozdeľovanie daňových príjmov, náklady prenesené na krajiny a niektoré opatrenia súvisiace s EÚ (Bundestag, legislatívny proces).

V Berlíne by vláda vedená Die Linke nahradila kabinet, ktorý podporoval priority CDU. Koalícia vedená SPD v Meklenbursku-Predpomoransku, pravdepodobne s partnermi naľavo od nej, by mohla pri hlasovaní v Bundesrate viesť k zdržaniu sa tam, kde odchádzajúca vláda Merzove návrhy podporovala. Ani jedna zmena sama osebe spolkovú politiku neprevráti. Obe však kancelárovi zužujú priestor na presadzovanie zákonov cez hornú komoru parlamentu.

Prvou skúškou bude rozpočet EÚ

Nemecko si v Bruseli zachováva rovnaké hlasovacie práva aj možnosť vetovať rozhodnutia. Rozpočet EÚ na roky 2028 až 2034, teda viacročný finančný rámec, musia členské štáty schváliť jednomyseľne podľa článku 312 ZFEÚ. Vyjednávaciu pozíciu neurčuje Merz osobne, ale spolková vláda, pričom jej podobu výrazne ovplyvňuje koaličný partner SPD.

Práve táto koaličná dynamika dáva výsledkom volieb význam pre európsku politiku. Generálny tajomník SPD Lars Klingbeil povedal, že vláda nedokázala voličov presvedčiť o svojom reformnom programe (AFP). Le Monde označil výsledky za historickú porážku Merzovej strany. L'Opinion upozornil, že Merz napriek neúspechom trvá na pokračovaní reforiem. Žiadna európska vláda zatiaľ verejne nespojila výsledky volieb so zmenou nemeckej vyjednávacej pozície. Pravdepodobné obmedzenie však prichádza z domácej politiky: poslanci CDU, ktorých čakajú vlastné voľby, môžu odmietnuť podporiť vyšší nemecký príspevok do rozpočtu EÚ alebo iné nákladné záväzky, ak voliči stranu už teraz trestajú.

Voľby nezmenili žiadnu z formálnych právomocí Nemecka v EÚ. Zvýšili však domácu politickú cenu za ich využitie. Žiadny koaličný partner, poslanecký klub ani európska vláda zatiaľ Merza neprinútili zmeniť politiku, no kancelár má menší priestor presviedčať vlastnú stranu, že nepopulárne európske záväzky stoja za svoju cenu.