Merz viaže rozpočet EÚ na 70-miliardový výpadok Ukrajiny

V rokovaniach o ďalšom sedemročnom rozpočte EÚ sa otvára aj spor o financovanie Ukrajiny. Nemecký kancelár Friedrich Merz podmienil podporu rozpočtu na roky 2028 až 2034 tým, že sa na pokrytí ukrajinského výpadku financií budú podieľať všetky členské štáty, informoval 9. novembra Financial Times. Podmienku uviedol v liste z 6. novembra Antóniovi Costovi, predsedovi Európskej rady, ktorý vedie summity lídrov EÚ (Rapporteur). List spája dve samostatné rokovania: o chýbajúcich peniazoch pre Ukrajinu v roku 2027 a o ďalšom sedemročnom rozpočte EÚ, ktorý môže zablokovať ktorákoľvek členská vláda.

Čo list hovorí a čo z neho nevyplýva

Podľa zverejnených úryvkov žiada Merz záväzok, že „všetci bez výnimky“ pomôžu pokryť výpadok vo financovaní Ukrajiny na rok 2027 (Rapporteur, Kyiv Independent). Tento záväzok má byť podmienkou akýchkoľvek ďalších rokovaní o výdavkoch.

Zverejnené úryvky ultimátum neobsahujú, uvádza Kyiv Independent, ktorý mal list k dispozícii. Hrozbu blokovania spomenul nemenovaný nemecký predstaviteľ. Pre Financial Times povedal, že na uzavretie rozpočtových rokovaní je nevyhnutná podpora všetkých členských štátov.

Táto hrozba má váhu aj pre spôsob, akým sa rozpočet schvaľuje. Potrebuje jednomyseľnú dohodu vlád a súhlas Európskeho parlamentu (článok 312 ZFEÚ). Nemecko môže súhlas odoprieť rovnako ako ktorákoľvek z ďalších 26 vlád (sprievodca Radou EÚ). Costa môže sprostredkovať kompromis, odmietnutie však nemôže prehlasovať.

Veto by malo náklady aj pre Berlín. Výdavky EÚ by sa nezastavili, pretože zmluva zachováva limity predchádzajúceho rozpočtu, kým sa neprijme nový (článok 312 ZFEÚ). Zasekli by sa však nové priority vrátane peňazí na obranu a konkurencieschopnosť, ktoré žiadali Nemecko a ďalších päť vlád pri svojej požiadavke na menší celkový rozpočet (nemecká vláda). Berlín tak od partnerov žiada vyšší príspevok na Ukrajinu a zároveň chce, aby EÚ celkovo míňala menej.

Výpadok, o ktorom sa štáty ešte nedohodli

V debate sa ľahko zamieňajú dva odlišné balíky peňazí. Vo februári sa vlády EÚ dohodli na svojej pozícii k právnemu rámcu úveru do výšky 90 mld. EUR na roky 2026 a 2027 (Rada EÚ). Ukrajina a EÚ okrem toho vyčíslili ďalší výpadok vo výške približne 70 mld. EUR na rok 2027 (Európska komisia). Zverejnené úryvky nehovoria, koľko má prispieť ktorá krajina ani odkiaľ sa majú peniaze vziať.

Získať záväzok od všetkých vlád bude ťažké. Bulharský premiér Rumen Radev povedal, že jeho krajina sa nemôže zapojiť do balíka v hodnote 70 mld. EUR (bulharská vláda). Česko, Maďarsko a Slovensko boli oslobodené od finančných záväzkov pri existujúcom úvere. Merz od nich teraz žiada, aby prijali nové.

Rozpočet už teraz rozdeľuje vlády. Krajiny, ktoré do rozpočtu EÚ odvádzajú viac, než z neho dostávajú, chcú menší rozpočet. Portugalsko a ďalšie štáty bránia peniaze na regióny a poľnohospodárstvo (To Brief). Kým vlády ešte nedospeli k dohode o samotnom rozpočte, Merzova podmienka otvára aj spor o Ukrajinu.

O Merzovej taktike pochybujú aj niektorí podporovatelia Kyjeva. Poľský námestník ministra zahraničných vecí Ignacy Niemczycki 6. novembra, ešte pred zverejnením listu, varoval, že spojenie rokovaní o Ukrajine s rokovaniami o rozpočte môže sťažiť dohodu (Euronews). Merz nemôže predpokladať, že vlády podporujúce Ukrajinu schvália aj jeho postup.

Ako spôsob, ako nezaťažiť štátne rozpočty, sa často navrhuje použiť zmrazené ruské štátne aktíva. Belgicko však chce, aby ostatné vlády prevzali časť rizika prostredníctvom záruk, ktoré by neskôr nemohli odvolať (belgická snemovňa). Otázka sa tak vracia k peniazom z národných rozpočtov a k tomu, kto za ne ručí.

Na ďalšie roky navrhuje Európska komisia v návrhu rozpočtu rezervu pre Ukrajinu s horným limitom 88,9 mld. EUR v cenách roku 2025 (návrh nariadenia). Čerpať by sa z nej začalo až v roku 2028, preto nemôže pokryť výpadok v roku 2027. Zverejnené úryvky neuvádzajú, či ju Merz považuje za dostatočnú na nasledujúce roky.

Merz zmenil financovanie Ukrajiny zo spoločného cieľa na podmienku rozpočtovej dohody. Opiera ju o veto, ktoré by mohol vierohodne použiť, hoci by tým odložil aj výdavky, o ktoré Berlín stojí. Zatiaľ nepovedal, kto a koľko zaplatí. Kým to niekto neurčí, ďalších 70 mld. EUR (Európska komisia) zostáva požiadavkou bez konkrétneho účtu.