Blokáda lodnej dopravy na Blízkom východe ohrozuje nemecké automobilky, zásoby mazív sa míňajú

Nemecké automobilky majú na linkách zmontované motory, karosérie aj batérie. Hotové autá však nemôžu expedovať, ak im chýba syntetický motorový olej. Európa brala 72 % základových olejov skupiny III z rafinérií v Perzskom zálive, ktoré sú dnes odstavené alebo odrezané blokádou (Focus). Práve z týchto špecializovaných olejov sa vyrábajú mazivá, ktoré dostáva každé nové auto pred odovzdaním zákazníkovi. Podľa Argus Media môžu európske zásoby vydržať len do začiatku júna (Motorcycles News).

Hormuzský prieliv je už viac než dva mesiace prakticky uzavretý. Surová ropa pritom nie je bezprostredný problém. Nemecko berie z Blízkeho východu len 6 % svojej ropy (Bundesregierung). Slabé miesto je inde: v rafinovaných a špecializovaných produktoch, od základových olejov cez močovinu pre hnojivá až po síru pre chemický priemysel. Tieto komodity sa nedajú rýchlo nahradiť a cez Hormuz prechádzajú takmer výlučne. Výpadok sa preto prenáša z výrobných hál do cien hnojív, odtiaľ do potravín a napokon aj do rozhodovania Európskej centrálnej banky.

Úzke hrdlá, na ktorých záleží

K 15. máju stál Brent 109 dolárov za barel (MarketScreener), približne o 45 % viac než pred krízou. Samotná ropa však nevysvetľuje celý problém. Taliansko dováža zo Zálivu len 10 % surovej ropy, ale cez tieto vody prichádza až 25 % jeho rafinovaných produktov (Corriere della Sera, Banca d'Italia). Práve rozdiel medzi závislosťou od ropy a závislosťou od rafinovaných výrobkov ukazuje, kde sa bude tlak koncentrovať.

Ceny močoviny v Európe sa v priebehu týždňov zvýšili z 380 na 1 000 EUR za tonu (Confagricoltura via Open.Online). V Poľsku dnes tona močoviny stojí toľko ako 3,5 tony pšenice, teda dvojnásobok minuloročného pomeru (Agroprofil). Nemecké automobilky medzitým hľadajú náhradné zdroje mazív; ak ich nenájdu, hrozí skrátená práca aj zastavenie liniek (Kettner Edelmetalle). Inštitút ifo uvádza, že v apríli malo problémy s obstarávaním 13,8 % nemeckých priemyselných firiem, viac než dvojnásobok januárovej hodnoty (n-tv).

Kto platí a prečo nie rovnako

Celková inflácia v eurozóne dosiahla v apríli 3,0 %. Ťahali ju najmä energie, ktoré medziročne zdraželi o 10,9 % (Eurostat). Jadrová inflácia, teda ceny bez energií a potravín, zostáva na 2,2 %. To znamená, že šok sa zatiaľ naplno neprelial do miezd a služieb.

Jednotlivé krajiny ho však cítia veľmi rozdielne. Rumunsko má infláciu nad 10 %. Talianske spotrebiteľské združenia odhadujú, že domácnosti tento rok zaplatia pre drahšie energie a potraviny o 926 až 1 225 EUR viac (Adnkronos). V Poľsku stojí nafta takmer o 60 % viac než pred rokom (Money.pl) a palivo tvorí 45 až 50 % prevádzkových nákladov dopravných firiem (Visline). Najviac trpia krajiny, ktoré spájajú tri faktory: vysokú závislosť od dovozu fosílnych palív, nízke dane z pohonných hmôt, takže cenový výkyv sa rýchlo prenáša na spotrebiteľov, a slabšiu menu, ktorá predražuje komodity oceňované v dolároch.

Pasca pre ECB

Európska centrálna banka ponechala v apríli depozitnú sadzbu na 2,00 %, no Christine Lagardová novinárom povedala, že rada „rozsiahlo“ diskutovala aj o možnom zvýšení sadzieb (ECB). Prieskum Bloombergu teraz počíta s dvoma zvýšeniami o 25 bázických bodov, v júni a septembri (Bloomberg). Prezident Bundesbanky Joachim Nagel tlačí na sprísnenie otvorene: „Nikto nemá rád zvyšovanie sadzieb, keď je rast slabý. Naším mandátom je však cenová stabilita“ (Finanznachrichten).

Vyššie sadzby ropu nezlacnia. Spomalia však hospodárstvo, ktoré už nesie náklady výpadkov v dodávkach. Nepriaznivý scenár Banca d’Italia počíta pri dlhšom konflikte s infláciou v eurozóne na úrovni 4,5 % a rastom -0,5 % (Banca d'Italia). Svetová banka hovorí o „najväčšom narušení dodávok v dejinách globálneho ropného trhu“ (World Bank).

FAO upozorňuje, že skokové zdraženie hnojív sa do úrody premieta so šesť- až deväťmesačným oneskorením (Open.Online). Pri pšenici a kukurici sa preto dosah ukáže medzi augustom 2026 a februárom 2027. Rýchlu úľavu neprinesie ani infraštruktúra: obchádzkový ropovod Spojených arabských emirátov nepridá novú kapacitu pred rokom 2027 (CNBC). Európske 90-dňové strategické rezervy dávajú čas, no zásoby sa míňajú, nie dopĺňajú. Ako píše Chatham House, „hormuzský inflačný šok sa ešte len začína“ (Chatham House). Júnové rozhodnutie ECB preto ukáže, ktorú bolesť si európski tvorcovia politiky zvolia: dlhšiu infláciu, alebo vlastné spomalenie rastu pridané k vonkajšiemu šoku.