Moskovský súd prikázal bruselskému Euroclearu zaplatiť Rusku 200 miliárd eur

Moskovský súd nariadil Euroclearu, bruselskej inštitúcii, cez ktorú sa vyrovnáva väčšina obchodov s európskymi dlhopismi, aby ruskej centrálnej banke zaplatil 18,17 bilióna rubľov (približne 200 miliárd eur) (Washington Post). V Európe je tento rozsudok nevymáhateľný. Jeho zmysel je inde: Moskva si ním vytvára právnu zámienku na zaberanie západného firemného majetku, ktorý ešte zostal v Rusku.

Čo Euroclear drží a prečo je to dôležité

Euroclear je centrálny depozitár cenných papierov, teda inštitúcia, ktorá eviduje vlastníctvo európskych dlhopisov a vyrovnáva transakcie pri ich obchodovaní. Keď ruská centrálna banka nakupovala nemecké alebo francúzske štátne dlhopisy ako súčasť devízových rezerv, tieto cenné papiere boli zapísané v Eurocleare. Nebola to otázka voľby. Euroclear je povinnou infraštruktúrou pre väčšinu európskeho štátneho dlhu.

Práve táto závislosť urobila sankcie z februára 2022 mimoriadne účinnými. EÚ podľa nariadenia Rady 2022/334 zmrazila väčšinu rezerv ruskej centrálnej banky držaných v Eurocleare a odvtedy smeruje k tomu, aby zmrazenie predĺžila na neurčito (Al Jazeera). Majetok zostáva právne ruským vlastníctvom. Len sa s ním nedá hýbať. Zmrazené prostriedky prinášajú úrokové výnosy, ktoré G7 presmerovala na podporu Ukrajiny, kým istina ostáva nedotknutá. Ide o vedomú voľbu, ktorá má zabrániť porušeniu suverénnej imunity podľa medzinárodného práva.

Rozsudok určený najmä pre domáce použitie

Moskovský arbitrážny súd 15. mája rozhodol, že tým, že Euroclear dodržiava sankcie EÚ, nezákonne zabavuje ruský majetok. Proces sa konal za zatvorenými dverami. Euroclear oznámil, že sa odvolá, a konanie označil za porušenie práva na spravodlivý proces (Brussels Times).

Žiadny európsky súd nebude vymáhať rozsudok, ktorý považuje dodržiavanie práva EÚ za trestný čin. Dvadsiaty sankčný balík EÚ, prijatý v apríli 2026, výslovne zakazuje uznávanie takýchto rozhodnutí ruských súdov (Germany Trade and Invest).

Rozsudok však nemieri na súvahu Euroclearu, ale na západné firmy. Vytvára papierový „dlh“ vo výške 200 miliárd eur, na ktorý sa Moskva môže odvolávať pri zaberaní zahraničného firemného majetku na ruskom území. Od apríla 2023 Rusko využíva prezidentský dekrét 302 na prevzatie kontroly nad prevádzkami veľkých európskych firiem vrátane Danone, Carlsbergu, Fortumu a Uniperu. Schéma je vždy podobná: ruský súd nájde dôvod, štát zavedie dočasnú správu a zahraničný vlastník odchádza bez ničoho alebo prijme predaj s hlbokou zľavou.

Nemecké firmy uviaznuté v Alabuge

Osobitne vystavené sú nemecké firmy. Knauf a SARIA stále prevádzkujú závody v ruskej osobitnej ekonomickej zóne Alabuga, kde Rusko vyrába aj bojové drony. Odísť nemôžu bez toho, aby o svoj majetok prišli úplne (Krautreporter). Podobným obmedzeniam čelí aj nemecká surovinová spoločnosť RMA.

Oficiálna pozícia Berlína je držať ruské rezervy trvalo zmrazené, nie ich skonfiškovať. Nemecká vláda tvrdí, že vymáhanie sankcií a znehybnenie majetku stačia a že priama konfiškácia by vytvorila nebezpečný precedens pre ochranu suverénneho majetku vo svete (Bundesfinanzministerium, Bundesregierung). Túto líniu je však ťažšie obhajovať vždy, keď ďalšia nemecká továreň v Rusku zmení vlastníka.

Belgicko pod mimoriadnym tlakom

Belgicko nesie koncentrované riziko. Keďže drží veľkú väčšinu zmrazených ruských rezerv, je hlavným terčom právnej aj politickej odvety. Ruskí investori už proti Belgicku podali deväť arbitrážnych žalôb, v ktorých sa odvolávajú na bilaterálne investičné dohody z roku 1989 (21news.be). Premiér De Wever odmieta posun ku konfiškácii istiny s argumentom, že právne a bezpečnostné dôsledky by neúmerne dopadli práve na jeho krajinu (Le Monde).

EÚ sa zatiaľ ustálila na vyčkávacom režime: majetok zostáva zmrazený na neurčito, úroky smerujú Ukrajine a istina sa nepoužíva. Moskovský rozsudok na tomto mechanicky nič nemení. Zostruje však politickú otázku, ktorá nezmizne. Každé ďalšie prevzatie západnej továrne v Rusku oslabuje argument za zdržanlivosť. Ak bude cena za nekonfiškovanie ruských rezerv ďalej rásť, meraná stratenými závodmi, nútenými odpismi a odchodmi za zlomok hodnoty, opatrnosť presadzovaná Berlínom a Bruselom bude narážať na čoraz väčší tlak vlád, ktoré majú v Rusku menej čo stratiť.