Nálet na Moskvu odhalil nedostatok interceptorov v Európe

V noci z 19. na 20. septembra podnikla Ukrajina najväčšiu operáciu s dronmi dlhého doletu proti Rusku. Zasiahla Moskvu a viac ako desať ďalších regiónov. Ruskí predstavitelia ju označili za najväčší útok, aký kedy smeroval na hlavné mesto (ABC News, NPR). V rafinérii Kapotňa, približne 15 kilometrov od Kremľa, vypukli požiare. Dve osoby zahynuli a po zásahu bytového domu v Moskovskej oblasti evakuovali približne 400 obyvateľov. Dočasne zatvorili aj štyri moskovské letiská (The Irish Times).

Operácia ukázala, že Ukrajina dokáže vlastnými zbraňami čoraz častejšie zasahovať hlboko na ruskom území. Najvýraznejšie tvrdenie, ktoré sa po nálete šírilo — že balistická raketa prenikla moskovskou protivzdušnou obranou — však zostáva nepotvrdené. Overené škody odhaľujú iný problém, ktorý Európa zatiaľ nevyriešila: rozdiel medzi počtom striel, ktoré dokáže vyrobiť, a počtom útokov, ktorým bude musieť Ukrajina čeliť pred zimou.

Čo je overené a čo sa šíri bez dôkazov

Moskovský starosta Sergej Sobianin uviedol, že pri približovaní k hlavnému mestu zničili 450 dronov. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že v celej krajine zachytili 1 110 dronov. Ide o údaje z odlišných miest a časových úsekov a ani jeden z nich nezávisle neoverili (ABC News, NPR). Prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval desať typov zbraní použitých pri operácii vrátane dronov a rakiet domácej výroby. Neuviedol však, ktorá zbraň zasiahla ktorý cieľ (Los Angeles Times).

Ukrajinský generálny štáb tvrdí, že v rafinérii Kapotňa zasiahli konkrétne spracovateľské jednotky. Prevádzkovateľ rafinérie to nepotvrdil, takže rozsah prípadného výpadku výroby zostáva neznámy.

Práve pri tvrdení o balistickej rakete sa správy dostali ďalej než dostupné dôkazy. Niektoré sekundárne zdroje usúdili, že Zelenského zmienka o zbrani „Pelican“ označovala krátkodosahovú balistickú raketu FP-7 od spoločnosti Fire Point, a spojili ju s útokom na Moskvu. Podľa Charter97 však uvádzaný dolet FP-7 približne 200 až 350 kilometrov nestačí na prekonanie vzdialenosti asi 500 kilometrov medzi územím pod ukrajinskou kontrolou a ruskou metropolou. Žiadne geolokalizované trosky, satelitné zábery ani oficiálne vyhlásenie Ukrajiny nepotvrdili, že Moskvu zasiahla balistická raketa. Overené nie sú ani trosky či radarové údaje, ktoré by dokazovali existenciu údajného „slepého koridoru“ otvoreného potlačením ruskej protivzdušnej obrany pri Voroneži. Dôkazy potvrdzujú rozsiahly útok dronmi, nie úspešný balistický úder na Moskvu.

Skutočným problémom je nedostatok európskych protiraketových striel

Pre Európu je tento nálet dôležitý menej tým, čo ukázal o ukrajinských útočných schopnostiach, než tým, čo odhalil o obrane. Nemecko dodalo Ukrajine tri kompletné systémy protivzdušnej obrany Patriot a ďalšie odpaľovacie zariadenia. Minister obrany Boris Pistorius však ďalšie dodávky podmienil rýchlou náhradou zo Spojených štátov, aby zostalo zachované pokrytie NATO (Bundesregierung, Deutschlandfunk). Nemecko a jeho spojenci dali dokopy približne 35 striel Patriot. To je zhruba množstvo, ktoré môže spotrebovať jediný útok s veľkým počtom cieľov (Tagesschau).

Francúzsko a Taliansko prisľúbili batérie SAMP/T, teda spoločne vyvinutý systém protivzdušnej obrany, a protiraketové strely Aster. Výrobca MBDA však aj po zrýchlení výroby potrebuje na vybavenie jednej objednávky menej než 18 mesiacov (MBDA). Výroba pokročilých protiraketových striel trvá roky. Útočné drony možno vyrobiť za niekoľko týždňov.

Tento rozdiel vysvetľuje, prečo sa výroba v Nemecku sústreďuje na lacnejšie zbrane. Pri Mníchove začali spoločnosti Auterion a ich ukrajinský partner Airlogix začiatkom septembra sériovo vyrábať viac ako 5 000 bojových dronov. Zákazka má hodnotu približne 300 mil. EUR (Die Zeit). Výroba sa začala 3. septembra, no nie je známe, či sa niektoré z týchto dronov dostali na Ukrajinu včas na útok proti Moskve. Dostupné správy neuvádzajú, kto si zákazku objednal alebo financoval nad rámec informácie, že za ňou stoja obe spoločnosti.

Čo preverí zima

Rusko nemusí útokmi dosiahnuť rovnaký mediálny účinok ako Ukrajina, aby spôsobilo väčšie škody. Inštitút pre štúdium vojny (ISW) zaznamenal už začiatkom septembra kombinované salvy so 108 a 149 dronmi a raketami (ISW). Pri zimných útokoch sa Rusko už zameriava aj na menšie elektrické rozvodne, ktoré sa bránia ťažšie (OSW). Ukrajina môže cez synchronizovanú sieť spájajúcu ju s európskymi susedmi dovážať približne 2,1 GW elektriny. Dovoz však nenahradí zničené výrobné kapacity (Green Deal Ukraina).

Ukrajina ukázala, že dokáže pripraviť rozsiahly útok s viacerými typmi zbraní a zasiahnuť chránené ciele hlboko v Rusku. Praktický problém pre Európu spočíva na opačnej strane: v rozdiele medzi počtom protiraketových striel, ktoré dokáže dodať, a počtom útokov, ktorým bude Ukrajina v nasledujúcich mesiacoch čeliť.