NATO nevie zastaviť Oreshnik

Tri spravodajské služby 23. mája varovali, že Rusko sa chystá odpáliť Orešnik, raketu, ktorú žiadny systém protivzdušnej a protiraketovej obrany rozmiestnený v Európe nedokáže spoľahlivo zastaviť. Samotné varovanie je priznaním limitu: NATO vie štart zachytiť, no proti tejto zbrani nevie územie fyzicky ochrániť. Na východnom krídle Európy sa tak rozdiel medzi bezpečnostnou garanciou aliancie a jej schopnosťou vynútiť ju pri tomto type rakety stal operačným problémom.

Prečo európska obrana nestačí

Orešnik je balistická raketa stredného doletu, teda zbraň schopná prekonať tisíce kilometrov za niekoľko minút. Nesie až šesť hlavíc. Každá sa počas letu oddelí a mieri na samostatný cieľ rýchlosťou vyššou ako Mach 10. Rusko ju podľa dostupných údajov použilo proti Ukrajine dvakrát, v Dnipre v novembri 2024 a vo Ľvove v januári 2026. Analytici predpokladajú, že vychádza zo zrušeného ruského cestného mobilného raketového systému a má dolet približne 3 500 až 5 500 km (CSIS, Army Recognition).

Súčasná obrana zlyháva najmä na fyzike. Pri rýchlosti Mach 10 sa okolo každej hlavice vytvára prehriaty plazmový obal, ktorý pohlcuje radarové vlny. Z objektu, ktorý by sa dal sledovať, sa pre radar stáva rozptýlený oblak. Počítače riadenia paľby potom nevedia vypočítať zásah proti niečomu, čo nedokážu presne lokalizovať. Keď navyše šesť hlavíc priletí v rozmedzí milisekúnd, batéria ich nedokáže postupne zamerať a ničiť.

Nemecký Arrow-3, najpokročilejší európsky systém obrany proti balistickým raketám, je v prevádzke iba od decembra 2025. Bol navrhnutý na ničenie hlavíc nad atmosférou, teda ešte predtým, ako sa plazmový efekt stane rozhodujúcim. Zdroj z NATO priznal, že systém by simulovanú salvu Orešnika „pravdepodobne nedokázal zastaviť“, pretože nebol testovaný proti šiestim manévrujúcim hlaviciam prichádzajúcim naraz.

Varovanie a európska slepá škvrna

Volodymyr Zelenskyj hrozbu oznámil s tým, že spravodajské informácie sa ešte overujú (Ukrainska Pravda, KVIA/AP). Veľvyslanectvo USA v Kyjeve vydalo súbežné varovanie a vyzvalo na prípravu úkrytov v horizonte 24 hodín. Takéto koordinované zverejnenie zapadá do už známeho postupu: Spojené štáty a ich spojenci používajú predútokové spravodajské informácie na varovanie civilistov, tlak na Moskvu a ovplyvnenie výkladu udalostí, ak k útoku dôjde.

Reťazec včasného varovania zároveň ukazuje závislosť, ktorú Európa nevyriešila. Americké infračervené senzory vo vesmíre zachytia štart balistickej rakety v priebehu sekúnd. Žiadny európsky satelitný systém túto schopnosť v rovnakom rozsahu nenahrádza. Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Poľsko prispievajú obrazovým a signálovým spravodajstvom, no prvotné dáta o odpálení rakety stále tečú cez americké systémy.

Jadrové odstrašenie ako východisko

Keďže zachytenie tejto zbrane nefunguje, európska odpoveď sa posúva k jadrovému odstrašeniu. Francúzska „dissuasion avancée“, teda rozšírené jadrové odstrašenie, oznámené v marci 2026, formálne pokrýva osem krajín vrátane Nemecka, Poľska, Spojeného kráľovstva a Švédska. Gdanská dohoda podpísaná s Poľskom v apríli 2026 tomu dala konkrétnu podobu: jadrový útok na Varšavu by mohol vyvolať francúzsku odvetu.

Francúzsky parlament schválil dodatočné vojenské výdavky vo výške 36 mld. EUR do roku 2030. Peniaze však smerujú do konvenčných úderných kapacít a taktickej obrany, nie do nového štítu proti raketám stredného doletu. Jediný systém, ktorý by medzeru teoreticky mohol zmenšiť, americký THAAD (Terminal High Altitude Area Defense), v Európe rozmiestnený nie je. Po intenzívnom nasadení pri obrane Izraela zostáva na svete približne 200 interceptorov a ich doplnenie sa odhaduje na 3 až 8 rokov. Európske alternatívy, napríklad projekt Aquila od MBDA, sú stále v ranom vývoji a nemajú potvrdený termín operačného nasadenia.

Oba predchádzajúce útoky Orešnikom prišli vo chvíľach diplomatického tlaku na Moskvu. Aktuálne varovanie nasleduje po Trumpovom trojdňovom prímerí a jeho rozpade. Raketa tak funguje aj ako nástroj nátlaku: Rusko ju používa vtedy, keď chce zmeniť psychologické podmienky rokovania. Ukrajinské spravodajské služby odhadovali v apríli 2026, že Rusko má 3 až 10 takýchto rakiet a výrobu rozširuje. Po vypršaní zmluvy New START, americko-ruskej dohody o jadrových zbraniach, neexistuje mechanizmus, ktorý by overil, či hlavice Orešnika nesú konvenčnú alebo jadrovú nálož. Francúzsky jadrový dáždnik je deklarovanou odpoveďou, no jeho váha závisí od jednej otázky: či by Paríž prijal riziko úderu na francúzske územie pri obrane Varšavy.