Sily NATO bez dostatočnej obrany: neidentifikované drony prenikli do šiestich členských štátov aliancie

Počas dvoch májových týždňov v roku 2026 prenikli drony na územie najmenej šiestich členských štátov NATO, zrútili sa tam alebo ich tam zanieslo mimo plánovanej trasy. Ukrajinský námorný dron s výbušninami skončil v jaskyni v Grécku. Ruské útočné drony zasiahli ciele 50 kilometrov od slovenských hraníc. Fínsko dvakrát za 48 hodín vyslalo stíhačky pre hlásenia o zvukoch neidentifikovaných dronov. Európska protivzdušná obrana je stále postavená najmä na hrozbe lietadiel a rakiet; proti lacným, malým a ťažko priraditeľným dronom má medzeru, ktorú súčasné právo ani vojenská doktrína nevedia rýchlo zaplniť.

Čo ukázalo cvičenie Aurora 26

Najostrejšie varovanie prišlo zvnútra Aliancie. Počas cvičenia Aurora 26 na Gotlande (27. apríla až 13. mája, približne 18 000 vojakov z 13 krajín) nasadili švédske jednotky zámerne bez protidronového vybavenia. Cieľom bolo zistiť, aké zraniteľné sú v prostredí, kde útočia malé bezpilotné stroje. Dvadsaťštyriročný ukrajinský pilot FPV dronov s volacím znakom „Tarik“ výsledok zhrnul bez diplomatického jazyka: „Cvičenie zastavili trikrát, aby vojaci prišli na to, čo majú robiť lepšie. Keby to však bolo skutočné, všetci by boli mŕtvi“ (TV4, Omni).

Švédsky hlavný veliteľ Michael Claesson povedal podobne priamo, že všetky západné armády sa musia veľmi rýchlo naučiť viesť operácie s dronmi aj proti nim a najrýchlejšou cestou je počúvať Ukrajincov (United24 Media). Americký brigádny generál Curtis King priznal rovnaký problém slovami: „Ešte tam nie sme“ (AviacionLine).

Cvičenie ukázalo viac než len riziko jednotlivého narušenia hranice. Pozemným silám NATO chýba doktrína, detekčné systémy aj vycvičení operátori na bojisko, kde lacné drony patria medzi hlavné nástroje zabíjania.

Právny múr na hranici

Ruské dronové útoky na Užhorod na západe Ukrajiny dopadli 13. mája do vzdialenosti 50 kilometrov od slovenského územia. Slovensko v reakcii uzavrelo všetky hraničné priechody s Ukrajinou (Topky.sk).

Útoky otvorili nielen vojenský, ale aj právny problém. Prezident Peter Pellegrini žiadal urgentnú zmenu zákonov, aby slovenská armáda mohla v čase mieru zostreľovať drony. Súčasná právna úprava jej to mimo vyhláseného vojnového stavu neumožňuje (TA3). Podobné obmedzenia má väčšina členských štátov NATO. Rumunsko síce v roku 2025 prijalo právomoc zostreľovať drony aj v čase mieru, no zákon ešte neprešiel skutočným testom a spoločný aliančný rámec neexistuje.

Vo Fínsku spustil zvuk dronu nad obcou Lemi, približne 30 kilometrov od ruskej hranice, nočné pátranie vrtuľníkom 17. mája. Stalo sa to len 48 hodín po tom, čo letisko Helsinki-Vantaa zastavilo prevádzku pre inú dronovú hrozbu. Ani v jednom prípade sa dron nenašiel, fínske ministerstvo obrany však potvrdilo „posilnený dohľad“ pozdĺž východnej hranice (Yle).

V Grécku našli rybári 7. mája v jaskyni pri Lefkade ozbrojený ukrajinský námorný dron typu Magura. Niesol výbušniny a komunikačný systém Starlink. Minister obrany Nikos Dendias ho verejne označil za ukrajinský a žiadal od Kyjeva vysvetlenie. Ukrajina zodpovednosť verejne odmietla, podľa spravodajstva Sky Greece ju však v diplomatickej komunikácii neoficiálne priznala (The Toc, Capital.gr).

Riziko pripísania zodpovednosti

Najväčšie riziko eskalácie je v tom, komu sa incident pripíše. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha tvrdí, že prieniky do vzdušného priestoru v Pobaltí spôsobuje „ruský elektronický boj, ktorý zámerne odkláňa ukrajinské drony“ (RBC Ukraine). Rozdiel medzi rušením GPS a zámerným presmerovaním je pritom zásadný. Rušenie GPS je preukázaná ruská schopnosť, ktorá spôsobuje plošné výpadky a dezorientáciu navigácie. Zámerné smerovanie dronov na konkrétne ciele v štátoch NATO by už naznačovalo nepriateľský akt proti územiu Aliancie.

Od tohto rozlíšenia závisí, či prieniky dronov zostanú na úrovni článku 4 Severoatlantickej zmluvy, ktorý umožňuje členskému štátu požiadať o konzultácie, alebo sa priblížia k článku 5, teda ku kolektívnej obrane. Simulácia CEPA z apríla 2026 dospela k záveru, že aktivácia článku 5 je pri hybridných dronových incidentoch politicky nepravdepodobná, no konzultácie podľa článku 4 sú reálne (CEPA). V Lotyšsku už zlyhanie pri zachytení dronu, ktorý zasiahol sklad paliva v Rēzekne, viedlo k pádu vlády (Defense News).

Rumunsko a Ukrajina rokujú o bilaterálnom protidronovom štíte, ktorý má zahŕňať spoločnú továreň na drony aj transfer ukrajinského know-how. Dohoda by mala byť dokončená do augusta (Economica.net). Nová maďarská vláda strany Tisza si po útokoch v Zakarpatsku predvolala ruského veľvyslanca, čo vláda Viktora Orbána neurobila za štyri roky ani raz (Telex). Zatiaľ ide o bilaterálne odpovede, ktoré si štáty skladajú samy. Aliančná protidronová doktrína ani spoločný právny rámec ich zatiaľ nenahradili. Kým na ne členské štáty čakajú, každá krajina si píše vlastné pravidlá pre hrozbu, ktorá hranice nerešpektuje.