NATO mieri k 5 % na obranu

Keď všetci členovia NATO podpíšu rovnaký záväzok, no každý si pod ním predstavuje niečo trochu iné, nejde len o účtovníctvo. Na summite aliancie v Ankare sa všetkých tridsaťdva spojencov zaviazalo, že do roku 2035 budú dávať na obranu 5 % HDP (NATO, Euronews). Vyhlásenie bolo jednomyseľné. Zhoda na tom, čo sa do cieľa vlastne započíta, už nie.

Prečo toto číslo vzniklo

Cieľ nevznikol ako politické želanie, ale ako reakcia na varovanie. Generálny tajomník NATO Mark Rutte pred summitom opísal problém priamo: Spojené štáty už plánujú konflikty aj mimo Európy a znížili svoj príspevok do Force Modelu NATO, teda plánovacieho nástroja, ktorým aliancia priraďuje vojenské sily ku konkrétnym hrozbám. Európske vlády preto musia zaplatiť schopnosti, pri ktorých dlho predpokladali, že ich dodá Washington.

Päťpercentný cieľ túto medzeru prepočítava na účet. Vzorec dohodnutý na summite v Haagu v roku 2025 rozdeľuje záväzok na 3,5 % pre základné vojenské výdavky a 1,5 % pre širšiu obranu a bezpečnosť. Ankara k tomu pridala požiadavku na národné plány, ktoré bude môcť NATO kontrolovať, s revíziou v roku 2029. Otvorená zostala podstatná otázka: čo sa stane, ak vláda cieľ nesplní.

Tri krajiny, tri výklady

Litva ukazuje, ako vyzerá naliehavosť v praxi. Prezident Gitanas Nausėda prišiel do Ankary už s tým, že krajina dáva na obranu 5,38 % HDP, a zároveň žiadal pevný americký záväzok k článku 5, teda k ustanoveniu zmluvy, podľa ktorého je útok na jedného spojenca útokom na všetkých. Jeho vláda získala jeden konkrétny výsledok: preklasifikovanie baltskej misie vzdušného policajného dohľadu na misiu protivzdušnej obrany. Rozdiel je dôležitý. Vzdušný dohľad sleduje a zachytáva lietadlá. Protivzdušná obrana sa pripravuje útok odraziť.

Španielsko stojí na opačnom konci. Premiér Pedro Sánchez verejne odmietol cieľ 5 % a tvrdil, že NATO má posudzovať schopnosti, nie percentá. Jeho vláda obvinila Rutteho, že sa snaží upokojiť Trumpa, a svoje operačné príspevky označila za dostatočné. Takýto verejný nesúhlas dáva každej rozpočtovo obmedzenej vláde návod: podpísať spoločnú deklaráciu a neskôr spochybňovať jej výklad.

Nemecko je medzi týmito pólmi. Kancelár Friedrich Merz sľúbil, že do roku 2029 dosiahne 3,5 % HDP v základných obranných výdavkoch. Berlín oznámil rekordné výdavky 124,7 mld. EUR, teda 2,69 % HDP, čo je prudký nárast, no stále výrazne pod samotným jadrom nového cieľa. Nemecké médiá čítali summit zároveň ako reálne uistenie spojencov aj ako cvičenie v manažovaní Trumpa. Medzi rozpočtovými riadkami a nasaditeľnými silami zostáva veľká vzdialenosť pre medzery v schopnostiach Bundeswehru aj nedostatok personálu.

Sľub bez sankcií

Francúzsko pripomína otázku, ktorej sa debata o percentách vyhýba. Le Monde napísal, že európske armády silnejú, ale roztrieštene a nekoordinovane. Le Figaro to pomenoval tvrdšie: Európa chce od Washingtonu predvídateľnosť, ktorú Washington nie je pripravený ponúknuť. Vyššie výdavky v rámci NATO ešte samy osebe neznižujú závislosť od Spojených štátov.

Aj samotný článok 5 je menej automatický, než sa často predpokladá. Washingtonská zmluva hovorí, že každý spojenec prijme „také opatrenia, aké považuje za potrebné“, takže forma aj rozsah reakcie zostávajú na národnom rozhodnutí. Ankara nevytvorila vynucovací mechanizmus pre päťpercentný cieľ ani sankcie za nesplnené plány. Rutte summit označil za "delivery summit", teda summit plnenia. V roku 2029 bude jasnejšie, či vlády kupovali vojenské schopnosti, alebo čas.