NATO brzdí neistota pri pobaltských útokoch

Dron preletí do lotyšského vzdušného priestoru od ruskej hranice. Zo Šiauliai, litovskej základne pre baltickú vzdušnú políciu NATO, štartujú aliančné stíhačky a zostrelia ho. Bezprostredná hrozba zmizne v priebehu minút. Politická otázka však zostáva: išlo o nehodu, dôsledok elektronického boja, ktorý vychýlil GPS dronu, alebo o zámerný ruský test?

Práve takýto scenár, o ktorom 8. júna informovala LRT, ukazuje tlak, ktorému dnes čelí východné krídlo NATO. Poľská rozviedka varovala, že Rusko môže pripravovať provokácie proti Poľsku alebo pobaltským štátom (The Guardian). Litovský minister obrany priznal, že identifikovať drony počas letu je stále ťažké. Lotyšsko rozmiestňuje systémy proti dronom pozdĺž celej hranice s Ruskom a Bieloruskom (Sargs.lv). Vojenská reakcia teda prichádza. Zraniteľnejší je systém, ktorý má rozhodnúť, čo sa vlastne stalo.

Medzera medzi zostrelením a pomenovaním útoku

Zakladajúca zmluva NATO rozlišuje dve hranice. Článok 4 umožňuje ktorémukoľvek spojencovi požiadať o konzultácie, ak sa cíti ohrozený. Článok 5, teda klauzula kolektívnej obrany, sa aktivuje po „ozbrojenom útoku“, ale až vtedy, keď sa spojenci zhodnú, že k nemu došlo. Každá vláda si následne sama určí, aký krok považuje za potrebný, vrátane použitia sily.

Operácie v sivej zóne fungujú práve medzi týmito dvoma článkami. NATO si ponechalo možnosť považovať hybridné útoky za prípady kolektívnej obrany: varšavský summit v roku 2016 to povedal výslovne a spojenci odvtedy opakujú, že hranicu môžu prekročiť aj kumulatívne nepriateľské kroky. Aliancia sa však zámerne vyhýba pevným červeným čiaram (Atlantic Council). Prerezané káble, podpaľačské útoky či narušenia dronmi zostávajú vecou národných orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ sa spojenci nezhodnú na tom, komu ich pripísať.

Práve určenie pôvodcu je rozhodujúce úzke miesto. Niektoré incidenty s dronmi v Pobaltí boli spájané s ruským elektronickým bojom, ktorý narúša navigačné systémy. Ťažšou časťou preto nie je zachytiť lietadlo, ale dokázať úmysel. Národné spravodajské služby zbierajú radarové záznamy a signálne dáta. Aby sa z nich stal dôkaz, ktorému uveria všetci spojenci, treba ich zdieľať, postaviť politický prípad a dosiahnuť zhodu v Severoatlantickej rade, najvyššom politickom orgáne NATO, kde sedia všetci 32 spojenci. Každý krok zaberá čas, a práve na jeho spotrebovanie sú nejednoznačné incidenty navrhnuté.

Predsunuté jednotky odrádzajú od vojny, nie od nejasnosti

Nemeckou odpoveďou je zvýšiť cenu akéhokoľvek ruského testu. V novej litovskej brigáde má pôsobiť približne 5 000 vojakov Bundeswehru, z toho okolo 1 800 je už nasadených a plná pripravenosť sa očakáva neskôr. Francúzsko prispieva rotáciami v baltickej vzdušnej polícii a udržiava sily v Estónsku (Ifri).

Tieto nasadenia robia z každého incidentu viditeľne mnohonárodnú udalosť. Nemeckí vojaci v Litve však sami nerozhodujú, že nastal prípad podľa článku 5. Litva musí najprv určiť, ako incident posúdi podľa vlastného práva. Spojenci potom cez Severoatlantickú radu rozhodujú, či fakty odôvodňujú kolektívnu odpoveď (Oxford analysis). Provokácia nastavená tak, aby zostala pod jasnou hranicou ozbrojeného útoku, núti prebehnúť celý tento reťazec skôr, než môže aliancia konať spoločne.

Riziko tempa vo vnútri aliancie

Slovensko ukazuje, ako sa môže aliancia štiepiť aj bez formálneho porušenia jednoty. Premiér Robert Fico povedal, že slovenská delegácia na nadchádzajúcom summite NATO nebude mať mandát na ďalšiu vojenskú ani finančnú pomoc Ukrajine. Po silnom ruskom útoku neďaleko slovenských hraníc bola vláda spočiatku ticho a reagovala až po tlaku opozície. Šéf českej civilnej kontrarozviedky Michal Koudelka varoval, že obmedzený útok na štát NATO, ktorého cieľom by bolo otestovať reakciu, je pravdepodobnejší než masívny útok.

Riziko nespočíva v tom, že by Slovensko vetovalo článok 5. Problém vzniká v hodinách medzi provokáciou a vyjasnením faktov, keď sa vlády sporia, či ide o sabotáž, nehodu alebo ozbrojený útok. Rusko svoje operácie formuje práve pre toto okno: fakty sa pohybujú rýchlejšie, než ich vlády dokážu dokázať a spoločne pomenovať.

Predsunuté sily NATO odrádzajú od konvenčnej vojny. Či odradia aj nejasné provokácie, ktoré dnes spravodajské služby považujú za pravdepodobnejšie, závisí od schopnosti, ktorú je ťažšie vybudovať než brigádu: rýchlo určiť pôvodcu, zaradiť incident do správnej kategórie a dosiahnuť politickú zhodu skôr, než rozhodujúci moment pominie.