NATO mení baltskú misiu

Dvadsaťdva rokov fungovala aliančná ochrana vzdušného priestoru nad Pobaltím ako mierová rutina. Od roku 2004 štartovali spojenecké stíhačky zo základní v Litve a Estónsku vždy, keď sa ruské lietadlá priblížili bez zapnutých transpondérov, teda bez zariadení, ktoré ich identifikujú radarom. Piloti ich vizuálne skontrolovali a odprevadili preč.

Na tohtotýždňovom summite NATO aliancia túto misiu prekvalifikovala na protivzdušnú obranu (LRT). Nemecký kancelár Friedrich Merz to označil za míľnik vyvolaný ruskými provokáciami (Bundesregierung). Pri takýchto rozhodnutiach však rozhoduje menej názov zo summitu a viac to, čo sa reálne zmení na zemi.

Čo stará misia vedela a čo nie

Tri pobaltské štáty nemajú vlastné stíhacie lietadlá. Ich vzdušný priestor preto úplne závisí od spojencov, ktorí sa na základniach striedajú v štvormesačných rotáciách. NATO doterajšiu úlohu definuje ako air policing: odhaliť narušenie, vyslať stíhačky, cieľ vizuálne identifikovať a odprevadiť (NATO).

Proti ruskému vojenskému lietadlu tento postup funguje. Proti nízko letiacemu dronu alebo prichádzajúcej strele s plochou dráhou letu je vizuálna identifikácia slabým nástrojom.

Protivzdušná obrana v rámci integrovaného systému protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO rieši práve tento tvrdší problém. Spája veliteľské centrá, senzory, stíhačky a pozemné prostriedky tak, aby dokázali odhaliť a zničiť drony, rakety aj lietadlá (NATO IAMD). Rozdiel medzi oboma režimami sa v praxi meria sekundami, ktoré zostávajú na rozhodnutie.

V máji zostrelila rumunská F-16 v rámci pobaltskej rotácie dron v estónskom vzdušnom priestore. Bol to prvý zostrel tejto misie za viac ako dve desaťročia (Romania Insider, defence-industry.eu). O niekoľko dní neskôr traja pobaltskí prezidenti spoločne žiadali prechod na protivzdušnú obranu.

NATO nikdy nevysvetlilo, či zostrel vychádzal z formálnej zmeny pravidiel, alebo zo špeciálneho jednorazového povolenia. Incident však ukázal základné napätie: misia navrhnutá na sprevádzanie lietadiel mala zrazu bojovať s dronmi.

Odkiaľ by prišiel rozkaz

Bývalý veliteľ estónskych vzdušných síl Jaak Tarien pre ERR povedal, že praktickým prínosom je jasnejší mierový reťazec velenia: kto hrozbu vidí, kto ju vyhodnotí a kto dá rozkaz na zostrel (ERR). Tento reťazec vedie cez CAOC Uedem, severné aliančné centrum vzdušných operácií v Nemecku, ktoré riadi spojeneckú aktivitu vo vzduchu od Arktídy po Alpy (CAOC Uedem).

V praxi to znamená jednoduchú, ale citlivú situáciu. Operátor pobaltského radaru zachytí neznámy dron. Stopu odošle do Uedemu. Dôstojník v centre musí vedieť, či má vopred dané oprávnenie nariadiť jeho zničenie. V starom modeli bola odpoveď rovnaká: vyslať stíhačky a pozrieť sa. Protivzdušná obrana vyžaduje rýchlejšie rozhodnutie.

Aliancia už časti tejto architektúry cvičí. V júni spolu v pobaltskom a čiernomorskom priestore pôsobili stíhačky, pozemné prostriedky aj aliančný lietajúci radar (IRIA, defence-industry.eu). Plánovaný nákup lietadiel včasného varovania Saab GlobalEye má cieliť práve na nízko letiace hrozby, ktoré pozemné radary zachytávajú ťažšie (GP).

Jednotlivé prvky teda existujú. Otázkou zostáva, či budú fungovať na základe trvalého oprávnenia, alebo len po osobitnom politickom súhlase v každom prípade.

Čo NATO zatiaľ neukázalo

Žiadny z konzultovaných zdrojov nepotvrdil zmeny, ktoré by dali novému názvu skutočný obsah: nové mierové pravidlá nasadenia, zrušenie požiadavky na vizuálnu identifikáciu, trvalé pozemné systémy protivzdušnej obrany v Pobaltí alebo vopred delegovanú právomoc, ktorá by dôstojníkovi v CAOC umožnila nariadiť zostrel bez telefonátu do národného hlavného mesta. Tarien upozornil, že citlivé detaily pravdepodobne zostanú utajené. Pri pravidlách nasadenia je to pochopiteľné. Pri otázke, či sú v Pobaltí reálne rozmiestnené batérie protivzdušnej obrany, už menej.

Ruské lety dronov nad územím spojencov testovali práve túto medzeru. Správa IISS ich opísala ako prieskum bojom: Moskva skúša, ako dlho NATO trvá prejsť od zachytenia cieľa k rozhodnutiu strieľať (Forsal). Poľská obranná debata hovorí to isté z pohľadu techniky: rýchlejšie rozhodnutia nepomôžu, ak chýbajú batérie, senzory a munícia, ktoré ich vedia vykonať (Defence24).

NATO urobilo politický krok. Májový rumunský zostrel ukázal, že starý model sa už lámal v praxi. Teraz musia CAOC Uedem a spojenecké vlády, ktoré poskytujú lietadlá a batérie, ukázať operačný dôkaz: rozmiestnené systémy tam, kde to možno priznať, trvalé pravidlá tam, kde sú potrebné, a doktrínu, ktorá nečaká, že pilot vyrieši problém rakety očami.