NATO posilňuje obranu Baltu

Summit NATO v Ankare priniesol jednu konkrétnu operačnú zmenu a viacero politických záväzkov, ktoré budú závisieť od rozhodnutí jednotlivých vlád. Po 22 rokoch aliancia povýšila pobaltskú misiu Air Policing na misiu protivzdušnej obrany. Velitelia a piloti tak dostanú širšie právomoci reagovať na hrozby vo vzdušnom priestore (ERR, LRT). Spojenci sa zároveň zaviazali poskytnúť Ukrajine v roku 2026 vojenskú pomoc vo výške 70 mld. EUR a do roku 2035 zvýšiť obranné výdavky na 5 % HDP. Ani jeden z týchto sľubov sa však nesplní automaticky.

Rýchlejšie rozhodovanie, nie viac lietadiel

Estónsko, Lotyšsko a Litva nemajú vlastné stíhačky. Od roku 2004 preto ich vzdušný priestor strážia spojenci NATO v rotačných nasadeniach. Pôvodne išlo o mierovú misiu: identifikovať ruské lietadlá letiace bez transpondérov, vyslať stíhačky na zachytenie a podať hlásenie. Takýto model nevznikal pre drony, testovanie hraníc vzdušného priestoru ani nejasné incidenty, ktoré sa môžu vyhrotiť v priebehu minút.

Zmena prijatá v Ankare sa týka najmä toho, kto môže schváliť zásah a ako rýchlo. Vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe, známy pod skratkou SACEUR, dostane širšie delegované právomoci. Piloti budú mať jasnejšie pravidlá nasadenia. Rozhodovanie má po novom prechádzať cez Spojené centrum vzdušných operácií NATO v nemeckom Uedeme, nie cez zdĺhavé konzultácie s národnými metropolami (RMF24). Estónska letecká základňa Ämari sa zároveň dostáva na operačnú úroveň NATO popri litovskej základni Šiauliai. Obe tak budú súčasťou stálej veliteľskej a logistickej siete aliancie, nie iba dočasnými miestami pre rotačné jednotky.

Rýchlejšie právomoci však ešte neznamenajú funkčný systém protivzdušnej obrany. Bývalý veliteľ estónskeho letectva Jaak Tarien upozornil, že presné velenie a pravidlá použitia sily môžu zostať utajené. Platiť budú aj národné obmedzenia, teda pravidlá, ktorými jednotlivé štáty určujú, ako sa ich sily smú použiť (ERR). Samotné stíhačky vzdušný priestor neubránia. Na to treba vrstvené radary, pozemné raketové systémy, muníciu, spevnené základne a vycvičené posádky. Summit nič z toho neoznámil.

Výdavkový sľub musia vlády ešte zaplatiť

Spojenci sa dohodli, že do roku 2035 zvýšia výdavky na obranu na 5 % HDP. Z toho 3,5 % má ísť na vojenské spôsobilosti. Zvyšných 1,5 % má pokrývať infraštruktúru súvisiacu s obranou: cesty, železnice, prístavy, sklady a schopnosť rýchlo presúvať jednotky cez hranice (NATO, Bankier/PAP). Niektorí spojenci pritom stále nedosahujú ani starší cieľ 2 % HDP (AP). Summitové komuniké nevie schváliť peniaze v národných rozpočtoch. Plnenie bude závisieť od rozpočtov, volieb a politickej vôle v 32 hlavných mestách.

Podobne nejednoznačný je aj balík pre Ukrajinu. Spojenci sa zaviazali k približne 70 mld. EUR na rok 2026 a najmenej rovnakej úrovni pomoci v roku 2027. Nemecké zdroje sa však líšili v tom, či hlavné číslo znamená 70 mld. EUR ročne alebo 140 mld. EUR za dva roky (German Foreign Office, Forbes). Berlín prispeje do regionálnych plánov NATO fregatami a stíhačkami Eurofighter, teda reálnymi prostriedkami pod spojeneckým velením (tagesschau). Zbrane, munícia a výcvik však stále prechádzajú cez jednotlivé vlády. Účinok na fronte bude závisieť od podpísaných kontraktov a výroby, nie od čísel v komuniké.

Rumunský tlak na Čierne more nestačil

Rumunsko, Bulharsko a Turecko rozšírili mandát svojej trojstrannej odmínovacej misie na podmorské káble, plynovody a energetickú infraštruktúru (Agerpres, DW). Týka sa to aj vôd okolo rumunského plynového poľa Neptun Deep, najväčšieho nálezu zemného plynu v Čiernom mori za desaťročia a možného piliera európskej energetickej diverzifikácie mimo ruských dodávok. Rozšírený mandát je konkrétny operačný krok. Bukurešť však nepresadila, aby sa Čierne more v záverečnej deklarácii dostalo medzi samostatné strategické priority. Výsledný text sa sústredil na článok 5, teda kolektívnu obranu NATO, pri ktorej sa útok na jedného spojenca považuje za útok na všetkých, a na všeobecnú podporu východného krídla. Popri pobaltskej protivzdušnej obrane tak Čierne more zostalo v úzadí (Digi24).

Ankara zlepšila niektoré časti operačného systému NATO. Nepotvrdila však, že spojenci už dodali techniku, muníciu alebo politické oprávnenia, ktoré by tento systém udržali pod tlakom. Generálny tajomník NATO Mark Rutte označil aliančný model síl za „plánovací nástroj“ (NATO). Východné krídlo potrebuje, aby sa z neho stal harmonogram dodávok.