Litva ruší jadrový zákaz

Článok 137 litovskej ústavy má dve časti: zakazuje prítomnosť zbraní hromadného ničenia na území Litvy a zároveň zakazuje cudzie vojenské základne. Prezident Gitanas Nausėda chce celý článok vypustiť. Po stretnutí s lídrami parlamentných frakcií 2. júla povedal, že takmer všetci sa zhodli na tom, že ustanovenie je zastarané. Nehovorí teda o úprave textu, ale o jeho zrušení.

Zmena litovskej ústavy si vyžaduje dve samostatné hlasovania v Seimase, teda litovskom parlamente. V každom musí návrh podporiť najmenej 94 zo 141 poslancov a medzi hlasovaniami musia uplynúť aspoň tri mesiace. Vládna koalícia má 75 mandátov. Dohoda predsedov frakcií na princípe je jedna vec; dvakrát doručiť ústavnú väčšinu je podstatne ťažšia politická operácia.

Ustanovenie, o ktorom sa hovorí menej

Väčšina pozornosti sa sústreďuje na zákaz jadrových zbraní. Článok 137 však zakazuje aj cudzie vojenské základne, pričom Litva už dnes hostí významné spojenecké sily. Nemecko tam plánuje do konca roka 2027 umiestniť brigádu s približne 5 000 vojakmi. Nedávne cvičenia NATO priviedli na litovské územie ďalšie tisíce vojakov.

Článok 137 vznikol v roku 1992, keď mal zabezpečiť odchod sovietskych síl. Text sa odvtedy nezmenil, prax áno. Verejne však chýba právne vysvetlenie, či rotačné nasadenie spojencov predstavuje niečo iné než trvalé „cudzie vojenské základne“, alebo či sa politická a vojenská prax jednoducho dostala pred ústavný text. Vypustenie článku 137 by túto nejasnosť odstránilo, litovskí lídri však zatiaľ verejne netvrdia, že im súčasné znenie spôsobuje konkrétne operačné problémy.

Právny priestor, nie jadrové zbrane

Úradujúci minister obrany Robertas Kaunas zrušenie článku opisuje ako spôsob, ako Litve umožniť využiť celé spektrum schopností NATO. Nausėda zároveň povedal, že Litva nemá bezprostredný plán skladovať jadrové zbrane a že zostane v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, globálnej dohody, ktorá uznáva držbu jadrových zbraní iba piatim štátom (Internazionale/Reuters).

Vypustenie ústavného článku odstraňuje jednu poistku. Viaceré ďalšie zostávajú. Jadrové zdieľanie v NATO funguje cez americkú kontrolu nad zbraňami, lietadlá schopné niesť konvenčnú aj jadrovú muníciu, vycvičené posádky a plánovanie na úrovni aliancie. Takéto usporiadanie dnes hostí iba malý počet západoeurópskych štátov.

Presun jadrových zbraní ďalej na východ by si vyžadoval spevnené skladovacie priestory, modernizáciu základní, americkú certifikáciu leteckých posádok na prácu s jadrovou muníciou a reťazec velenia určujúci, kto povoľuje ich použitie. Takáto infraštruktúra sa buduje roky. Zatiaľ sa neobjavilo žiadne overené rozhodnutie USA alebo NATO umiestniť jadrové zbrane v Litve (CNBC).

Litva nie je jediná, ktorá sa pýta

Fínsko zrušilo vlastný zákaz jadrových zbraní 17. júna, keď za návrh v parlamente hlasovalo 125 poslancov a 61 bolo proti. Fínski predstavitelia trvali na tom, že v čase mieru sa s umiestnením jadrových zbraní nepočíta. Parlamentná debata však ukázala skutočný spor o to, či odstránenie právnych obmedzení posilňuje odstrašenie, alebo skôr vyvoláva protiopatrenia bez toho, aby prinieslo použiteľnú vojenskú schopnosť.

V Poľsku šéf Národného bezpečnostného úradu povedal, že vstup do jadrového zdieľania je reálna možnosť, pričom Varšava plánuje rokovania s Washingtonom. Rzeczpospolita zasadila litovský krok do širšieho úsilia východného krídla o rovnaký status v odstrašovaní. Rozšírenie jadrového zdieľania by však potrebovalo rozhodnutia Skupiny NATO pre jadrové plánovanie, teda aliančného orgánu, v ktorom sa rieši jadrová politika, nielen zmeny v národnom práve.

Argument litovských lídrov je zrozumiteľný: štát NATO na frontovej línii si nechce ústavou vopred zatvoriť aliančné možnosti ešte pred tým, ako príde kríza. Protiargument je rovnako konkrétny: právna prípustnosť bez infraštruktúry, lietadiel, vycvičených posádok a amerického rozhodnutia o nasadení je politický signál, nie vojenská schopnosť. Či zrušenie článku zmení postoj NATO, alebo iba litovský právny slovník, bude závisieť od hlasovaní vo Vilniuse a od rozhodnutí, ktoré zatiaľ žiadna spojenecká metropola verejne neoznámila.