Nikózia odmieta turecký plán pre Cyprus

Pri 52. výročí tureckej vojenskej intervencie pomenoval prezident Nikos Christodoulides tri hranice: Cyprus zostáva jednou republikou, riešenie dvoch štátov neprichádza do úvahy a Nikózia neprijme ani „maskovanú konfederáciu“, v ktorej by federálny názov zakrýval dve suverénne vlády (Euronews FR, Philenews). Tieto podmienky nie sú dôležité iba pre ostrov. Určujú hornú hranicu celého vzťahu medzi Európskou úniou a Tureckom, pretože Cyprus má nástroje, ako ju udržať.

Jeden členský štát, dva typy zámky

Európska únia považuje Cyperskú republiku za členský štát pre celý ostrov. Na severe, ktorý kontroluje Turecko, sa väčšina práva EÚ neuplatňuje až do zjednotenia. Vyplýva to z Protokolu č. 10 k prístupovej zmluve (Protocol No 10).

Nikózii to dáva priame veto pri každom rozhodnutí EÚ, ktoré si vyžaduje jednomyseľnosť, teda súhlas všetkých členských štátov. Do tejto kategórie patria prístupové rokovania Turecka, spoločné zahraničnopolitické pozície aj prístup k obrannej spolupráci (TEU Article 24). Cyprus ich dokáže zablokovať sám.

Pri iných témach, napríklad modernizácii colnej únie alebo vízovej liberalizácii, Cyprus formálne veto nemá. Európska rada, v ktorej hlavy štátov a vlád určujú politický smer Únie, však pracuje konsenzom. Ak jedna vláda namieta, téma sa často ani nedostane na stôl (TEU Article 15). Lídri len zriedka znovu otvárajú spis, pri ktorom jedna metropola hovorí nie.

Doterajší vývoj to potvrdzuje. V roku 2018 Rada zmrazila prístupové kapitoly aj prácu na colnej únii (Council, June 2018). Po tureckých vrtoch v cyperských vodách v roku 2019 pozastavila dialóg na vysokej úrovni a znížila predvstupovú pomoc (Council, July 2019). Tento júl získalo Turecko iba úzku dohodu o colnej spolupráci, nie modernizáciu colnej únie, vízovú cestu ani obranný prístup, ktoré Ankara chcela (DG TAXUD).

Paríž zámku podporuje, Berlín ju chce obísť

Francúzsko berie Cyprus ako test suverenity. Francúzska veľvyslankyňa v Nikózii opísala obranné partnerstvo ako „nezvyčajne silné“ a zdôraznila, že každé riešenie musí vychádzať zo základnej línie OSN: bizonálnej, bikomunálnej federácie s jednou suverenitou (French Embassy Cyprus). Paríž nevidí dôvod oddeľovať spoluprácu s Tureckom od pokroku v cyperskej otázke (Euronews FR).

Nemecko tlačí opačným smerom. Berlín uznáva Cyperskú republiku ako jedinú legitímnu vládu (German Foreign Ministry), zároveň však chce s Ankarou pracovať na migrácii, energetike a obrane v rámci NATO bez toho, aby čakal na dohodu o Cypre (Eurotopics).

Taliansko stojí medzi týmito dvoma prístupmi. Komisia 13. júla vymenovala talianskeho podpredsedu Raffaeleho Fitta za osobitného predstaviteľa pre Cyprus. Jeho úlohou je podporiť mierový proces vedený OSN a dohliadať na to, aby prípadné riešenie zapadlo do práva EÚ (EUAlive, Formiche). Turecko jeho vymenovanie okamžite odmietlo. Ministerstvo zahraničných vecí v Ankare vyhlásilo, že EÚ stratila nestrannosť vstupom Cypru do Únie, a zopakovalo, že riešenie si vyžaduje dva suverénne štáty v rovnosti (Turkish MFA). Turecko-cyperské orgány označili túto funkciu za nelegitímnu (Euractiv).

Čo môže a nemôže odomknúť Guterresova návšteva

Generálny tajomník OSN António Guterres navštívi Cyprus 27. až 29. júla. Formálny mandát na sprostredkovanie má jeho vyslankyňa María Angela Holguínová (DW). Fitto ich nemôže nahradiť. Význam bude mať až vtedy, ak sa diplomacia pohne: Komisia v ňom bude mať človeka, ktorý zvládne právnu prácu v EÚ, ktorú by akékoľvek riešenie spustilo.

Podľa cyperských médií dokument prijatý všetkými 27 členskými štátmi hovorí, že EÚ prikladá obnoveniu rozhovorov o Cypre „osobitný význam“ ako kroku k posilneniu spolupráce s Tureckom (CNA, Politis). Nie je to formálna podmienka. Od roku 2018 je však vzorec stabilný: prístupové rokovania a obrana sú tvrdé zámky, pri ktorých má Cyprus zmluvné veto; colné a vízové spisy sú politické zámky, pri ktorých Cyprus rozhoduje, či lídri vôbec otvoria dvere. Spor o suverenitu na ostrove s menej než miliónom obyvateľov tak ďalej určuje vzťah EÚ s 85-miliónovým spojencom v NATO. Christodoulidesov prejav odkázal Ankare aj Berlínu, že strop sa neposunul.