Deväť krajín žiada úľavy na hraniciach

Keď Európska únia spúšťala digitálny hraničný systém, počítalo sa s tým, že najväčší problém budú mať novší členovia Schengenu. Po deviatich mesiacoch je situácia opačná. Chorvátsko, ktoré sa k schengenskému priestoru bez hraničných kontrol pridalo až v roku 2023, tvrdí, že systém Entry/Exit System (EES) na jeho hraniciach funguje plynulo. O mimoriadnu úľavu teraz Brusel žiadajú Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Malta, Holandsko a Portugalsko, spolu so Švajčiarskom (Euronews, Travel Tomorrow).

EES nahradil pečiatky v pasoch elektronickými záznamami o každom cestujúcom z krajín mimo EÚ, ktorý vstupuje do Schengenu alebo ho opúšťa. Pri prvej registrácii hraničná polícia sníma tvár a odtlačky prstov (nariadenie o EES). Systém začal fungovať v októbri 2025. Pravidlá prijala EÚ, spoločnú databázu vybudovala a prevádzkuje jej IT agentúra eu-LISA, no samotné kontroly robia národné hraničné orgány na letiskách, v prístavoch a na pozemných priechodoch. Práve toto rozdelenie zodpovednosti vysvetľuje väčšinu problémov, ktoré nasledovali.

Päť hodín pri bráne

Prvá biometrická registrácia trvá podľa francúzskych prevádzkových odhadov približne 60 až 90 sekúnd na cestujúceho (Le Monde). Pri letnej vlne letov sa z minúty pri jednej prepážke rýchlo stane reťazové zdržanie. Francúzske letiská hlásili čakanie až päť hodín a zmeškané prípoje (Ouest-France). Na berlínskom letisku Brandenburg čakali cestujúci z krajín mimo EÚ podľa jeho šéfky Aletty von Massenbachovej až dve hodiny (Berliner Zeitung). Rovnaký tlak cítia aj grécke ostrovné letiská, ktoré v lete odbavujú veľké množstvo britských turistov (The Guardian).

O čakacích časoch, výpadkoch kioskov či chybovosti registrácie však neexistujú komplexné verejné dáta za všetky schengenské hraničné body. Bez nich stoja tvrdenia o „bežných detských chorobách“ aj výroky o plošnom zlyhaní systému skôr na jednotlivých skúsenostiach než na dôkazoch.

Čo chce deväť krajín

Deväť krajín nežiada zrušenie EES. Ich požiadavka je užšia: predĺžiť prechodné obdobie, ktoré Komisia povolila pri spustení systému a ktoré hraničnej polícii umožňuje pri extrémnych zápchach dočasne vynechať biometrické snímanie, hoci vstupy a výstupy sa naďalej zaznamenávajú elektronicky. Toto prechodné obdobie sa končí 6. septembra (Connexion).

Európska komisia odmietla plošné pozastavenie systému. Tvrdí, že zdržania spôsobujú najmä nedostatky v národnom personálnom zabezpečení, nie chyba v spoločnom systéme (CNN Greece). Chorvátsky minister vnútra Davor Božinović túto líniu posilnil, keď povedal, že jeho krajina sa pripravila riadne a vážnejšie problémy nevidí. Pre štát, ktorý roky čelil schengenskej kontrole zo strany starších členov spochybňujúcich jeho hraničnú kapacitu, je to jasný odkaz: systém funguje tam, kde si vlády urobili prípravu.

Najostrejšia kritika smeruje opačne. Šéf Fraport Greece Alexander Zinell označil EES za systémovo chybný a tvrdí, že potrebuje celkovú prestavbu vrátane registrácie ešte pred cestou, nie až pri hraničnej prepážke (The Guardian, Newsbeast). Grécke letiská zároveň trpia nedostatkom vyškolených hraničných policajtov, čo je národný problém, ktorý EES nevytvoril, ale výrazne ho odhalil (Dnews).

Čo rozhodne september

Termín 6. septembra núti Komisiu rozhodnúť. Ak prechodné obdobie nepredĺži, každý vonkajší hraničný priechod Schengenu bude musieť robiť plnú biometrickú registráciu aj počas špičky. Ak ho predĺži, biometria sa v krízových chvíľach stane podmienečnou. Tým by sa oslabila základná záruka, pre ktorú EES vznikol: overené záznamy o vstupe a výstupe každého cestujúceho z krajín mimo EÚ. Problémy už pravdepodobne posunuli do roku 2027 aj ETIAS, samostatný systém predcestovnej autorizácie, hoci oficiálny harmonogram EÚ stále uvádza koniec roka 2026 (travel-europe.europa.eu, Euronews).

Právny dôvod pre EES je silný a bezpečnostná logika zrozumiteľná. Vnútorný voľný pohyb v Schengene politicky prežije len vtedy, ak bude vonkajšia hranica riadená konzistentne. EÚ však napísala jedno spoločné pravidlo a jeho vykonanie nechala na 29 rôznych sústavách letísk, prístavov a hraničných priechodov. Tá istá regulácia tak vyrába plynulé kontroly v Záhrebe aj päťhodinové rady v Paríži. Práve tento rozdiel v kapacite je problém, na ktorý teraz musí Komisia odpovedať.