Deväť nariadení mení azylové hranice EÚ

Od 12. júna nahrádza deväť záväzných nariadení roztrieštený azylový systém EÚ vo všetkých 27 členských štátoch. Slabé miesta sú viditeľné ešte pred štartom. Do konca mája dokončilo technické prípravy iba 11 z 27 krajín a donucovacie nástroje Komisie zvyčajne prinášajú výsledok až po rokoch. Najambicióznejšia migračná reforma Únie od Dublinského systému, teda starých pravidiel, podľa ktorých mala každú žiadosť o azyl spracovať prvá krajina príchodu, sa spúšťa v situácii, keď si štáty na vonkajšej hranici nastavujú vlastné postupy.

Pakt mieri na základnú chybu Dublinu: krajiny ako Grécko, Taliansko a Španielsko niesli takmer celú záťaž spracovania príchodov samy. Nový mechanizmus solidarity má v Únii každoročne vytvoriť najmenej 30 000 miest na relokáciu a 600 mil. EUR v príspevkoch (Verfassungsblog). Štáty, ktoré nechcú fyzicky prijať presunutých žiadateľov o azyl, môžu namiesto toho zaplatiť 20 000 EUR za osobu. Výnimka je teda zabudovaná priamo v systéme. Na prvých šesť mesiacov už Rada, v ktorej politiku určujú národní ministri, tieto ciele výrazne znížila a pevné národné prísľuby pokrývajú menej než polovicu miest.

Štyri krajiny, štyri verzie toho istého zákona

Taliansko prezentovalo pakt ako potvrdenie vlastnej línie. Minister vnútra Piantedosi ho označil za „kopernikovskú revolúciu“ a tvrdil, že spracovateľské centrá v Albánsku predbehli pakt v koncepte „návratových centier“. Taliansky súd vo februári rozhodol, že tieto presuny boli nezákonné. Vládny implementačný plán, ktorý zostal tajný, kým jeho zverejnenie v marci nenariadil správny súd TAR Lazio, hovoril o zariadeniach, ktoré „by sa mohli postaviť“, a o odhadovaných nákladoch nad 2 mld. EUR za päť rokov.

Nemecko zašlo ďalej, než pakt vyžaduje. Berlínsky implementačný zákon vytvára „centrá sekundárnej migrácie“, ktoré umožňujú zadržanie až na 24 mesiacov a nočné zákazy vychádzania aj pre rodiny s deťmi. Minister vnútra Dobrindt zároveň trvá na kontrolách na vnútorných schengenských hraniciach do septembra s argumentom, že vonkajšie hranice EÚ stále nie sú dostatočne chránené. Komisia tento argument 9. júna odmietla.

Poľsko si zvolilo selektívne plnenie pravidiel. Námestník ministra vnútra Duszczyk povedal, že Varšava „nezavedie všetky ustanovenia“, a z bezpečnostných dôvodov odmieta pohraničnú infraštruktúru aj spracovanie azylových žiadostí na hranici s Bieloruskom. Poľsko od marca 2025 sedemkrát pozastavilo prijímanie žiadostí o azyl na tejto hranici a má výnimku zo solidarity udelenú Radou, ktorá platí do decembra 2026.

Grécko prijalo svoj implementačný zákon 9. júna, pričom zaň hlasovala iba vládna Nová demokracia. Na papieri zákon sleduje minimálne požiadavky EÚ. Skutočný problém Grécka je inde: Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku, ktorý nadobudol konečnú platnosť v júli 2025, potvrdil „systematickú prax pushbackov“, teda nelegálneho vytláčania ľudí späť cez hranicu bez posúdenia ich žiadosti. Európska rada pre utečencov a exulantov zdokumentovala len za minulý rok viac než 80 000 nelegálnych pushbackov na hraniciach EÚ. Monitoring podľa paktu sa však vzťahuje iba na formálne skríningové centrá a obchádza „zelené a modré hranice“, teda pozemné a námorné úseky, kde sa pushbacky reálne dejú.

Keď štát jednoducho povie nie

Proti otvorenému odmietaniu pravidiel má Komisia v zásade jeden nástroj: konanie o porušení povinností pred Súdnym dvorom EÚ, najvyšším súdom Únie. Tento proces trvá roky. Keď Súdny dvor v júni 2024 uložil Maďarsku pokutu 200 mil. EUR plus 1 mil. EUR denne za ignorovanie azylového rozsudku z roku 2020, Komisia peniaze získala zrážkami z platieb EÚ určených Budapešti. Mechanizmus funguje, len prichádza dlho po porušení pravidiel. Maďarský premiér Magyar už vyhlásil, že Budapešť „pokuty platiť nebude“.

Prvá formálna kontrola plnenia príde 12. júla. Solidárny fond sa ešte nikdy netestoval v praxi. Španielsky minister vnútra označil sprievodné nariadenie o návratoch za „neprimerané a v rozpore s hodnotami EÚ“, hoci ide o ľavicovú vládu, ktorá širší rámec podporuje. Od štvrtka zákon zaväzuje všetkých 27 štátov. To, čo sa stane na hraniciach, bude závisieť od donucovacieho aparátu, ktorý sa na plný výkon dostane až o roky.