Deväť štátov odmieta zrušiť kontroly

Európska komisia 2. júna vyzvala deväť vlád, aby v schengenskom priestore začali odstraňovať kontroly na vnútorných hraniciach. Schengen je zóna bez pasových kontrol, ktorá zahŕňa 29 európskych krajín a približne 450 miliónov ľudí. Kontroly, ktoré mali byť dočasné, dnes udržiavajú Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Holandsko, Dánsko, Nórsko, Slovinsko a Švédsko. V niektorých prípadoch fungujú už viac než desať rokov.

Komisia má pritom právny nástroj, ako si vynútiť dodržiavanie pravidiel. Článok 258 Zmluvy o fungovaní EÚ jej umožňuje žalovať členské štáty za porušenie európskeho práva. Pri vnútorných hraničných kontrolách ho však nikdy nepoužila. Namiesto toho vydala nezáväzné stanoviská (European Commission, Mirage News) a odporučila „postupné ukončenie“ kontrol.

Dočasné kontroly, trvalé stanovištia

Francúzsko obnovilo svoje „dočasné“ kontroly 24-krát od teroristických útokov z novembra 2015. Rakúsko kontroluje hranice s Maďarskom a Slovinskom nepretržite od roku 2015. Nemecko v septembri 2024 rozšírilo dlhoročné kontroly na hranici s Rakúskom na všetkých deväť pozemných hraníc.

Článok 25 Kódexu schengenských hraníc povoľuje dočasné kontroly najviac na šesť mesiacov pri jednej hrozbe. Súdny dvor EÚ v apríli 2022 rozhodol, že tento limit je záväzný. Vlády ho obchádzajú tak, že každé predĺženie označia za reakciu na „novú“ hrozbu: raz migráciu, potom terorizmus, neskôr ruské sabotáže. Francúzska Štátna rada, najvyšší správny súd krajiny, tento postup v marci 2025 akceptovala pri obnovení kontrol z októbra 2024 ako pri novom zavedení, čím sa lehota začala počítať odznova.

Reforma schengenského kódexu z roku 2024 mala pravidlá sprísniť. V praxi ich uvoľnila: maximálnu dĺžku kontrol predĺžila z dvoch na tri roky a pridala nové dôvody, ktorými ich vlády môžu odôvodniť. Reforma tak znovu legalizovala prax, ktorú súdy začínali označovať za nezákonnú.

Deväť hlavných miest, jedna odpoveď

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt odporúčanie odmietol a oznámil ďalšie šesťmesačné predĺženie. Talianska Lega vyhlásila, že „o tom, koho kontrolujeme na hraniciach, rozhodujeme my, nie Brusel“. Šéf rakúskej FPÖ Herbert Kickl, ktorý postavil svoju politiku na hesle „Pevnosť Rakúsko“, nedal najavo žiadnu ochotu ustúpiť.

Čiastočnou výnimkou je Holandsko. Do jesene 2026 chce nahradiť pevné kontrolné stanovištia mobilnými hliadkami, teda prejsť k policajnej práci založenej viac na vyhodnocovaní rizika. Komisia takýto model považuje za prijateľný.

Politické divadlo za 70 miliárd eur

Náklady sú ekonomické, odmena politická. Vnútorné hranice Schengenu denne prekročí 3,5 milióna ľudí. Z nich 1,9 milióna tvoria pravidelní cezhraniční pracovníci. Starosta Nijmegenu Hubert Bruls hovorí, že kontroly „poškodzujú vzťah medzi oboma krajinami“ a dochádzajúcich stoja každý deň čas aj peniaze. Štúdia Centre for Economic Policy Research odhaduje, že kontroly znižujú obchod EÚ s tovarmi a službami o 1,3 %, čo zodpovedá strate ročného objemu 70 mld. EUR.

Výskumník migrácie Gerald Knaus označuje nemecké kontroly za „symbolickú politiku, ktorú kedysi požadovala iba AfD“. Vo Francúzsku minister spravodlivosti Gérald Darmanin navrhol trojročné moratórium na imigráciu, ktoré sa široko číta ako príprava na prezidentské voľby v roku 2027. Vlády si udržiavajú kontroly, ktoré spochybňujú súdy aj ekonómovia, pretože ich zrušenie nesie politické riziko.

Nemecký súd v Koblenzi v máji 2026 rozhodol, že kontroly na hranici s Luxemburskom porušili schengenský kódex. Nemecko sa odvolalo a kontroly aj tak predĺžilo. JEF Luxembourg, luxemburská pobočka Mladých európskych federalistov, vyzvala vládu v Luxemburgu, aby Nemecko zažalovala pred Súdnym dvorom EÚ podľa článku 259, teda zriedka používaného mechanizmu, ktorý umožňuje jednému členskému štátu žalovať iný. Žiadna vláda tento krok neurobila. Komisia nepoužíva svoje donucovacie právomoci. Národné súdy vydávajú rozhodnutia, ktoré ďalšie šesťmesačné predĺženie prakticky obíde. Schengen, navrhnutý ako záväzný právny rámec, sa tak mení na dobrovoľné usporiadanie, ktoré funguje len tam, kde to vládam politicky vyhovuje.