Nord Stream: súd môže rozhodnúť bez určenia objednávateľa

V stredu 14. októbra sa v Hamburgu začne prvý súdny proces s človekom obvineným z účasti na sabotáži plynovodov Nord Stream v roku 2022 (hamburský súd, dpa cez Die Zeit). Obžalovaný, ukrajinský dôstojník identifikovaný ako Serhii K., čelí obvineniu z vojnového zločinu. Súd môže rozhodnúť o jeho vine aj bez toho, aby zistil, kto mu prípadne útok nariadil.

Čo podľa prokuratúry stalo

Nemecká Spolková prokuratúra tvrdí, že K. pomáhal viesť skupinu, ktorá vyplávala z nemeckého ostrova Rujana na prenajatej jachte. Podľa prokurátorov skupina pred výbuchmi z 26. septembra 2022 pripevnila k plynovodom pri Bornholme časované nálože (Spolkový súdny dvor).

Prokurátori tvrdia aj to, že konal v mene štátnych orgánov na Ukrajine. Verejné oznámenie neuvádza konkrétne ministerstvo ani nijakého predstaviteľa (Spolková prokuratúra).

K. sa verejne nepriznal. Prípad stojí najmä na záznamoch o cestovaní. Keď nemecký Spolkový súdny dvor v decembri 2025 rozhodol, že K. zostane vo väzbe, oprel sa o údaje z poľskej hraničnej kontroly, pas na falošné meno s K-ovou fotografiou a znalecké porovnanie snímok (rozhodnutie).

Jeho obhajcovia spochybňujú, že tieto dôkazy dokazujú jeho prítomnosť na mori. ZDF uvádza, že žiadna zhoda odtlačkov prstov ani DNA nepreukazuje, že bol na palube; jeden z obhajcov tlmočí K-ovu verziu, že v tom čase bol na Ukrajine (ZDF).

Boli plynovody legitímnym cieľom?

Obhajoba má aj záložný argument, ktorý zasahuje jadro obžaloby. Podľa vojnového práva môže útok na civilný objekt (majetok bez vojenskej funkcie) predstavovať vojnový zločin; útok na vojenský cieľ ním byť nemusí. K. je obvinený len v prípade, že Nord Stream možno považovať za civilný objekt.

Jeho obhajcovia sa preto pýtajú, či plynovody, ktoré počas ruskej invázie prinášali Rusku príjmy, nemohli byť zákonným cieľom. Spolkový súdny dvor tento argument odmietol pri rozhodovaní o väzbe. Podľa neho nepriame príjmy z plynu nestačili na to, aby sa z plynovodov stali vojenské ciele (Spolkový súdny dvor).

Čo rozsudok nemusí zodpovedať

Konanie v Hamburgu sa týka K. a jeho konania, nie zodpovednosti Ukrajiny. Dňa 30. septembra sudcovia odmietli žiadosť prevádzkovateľov plynovodov, aby sa ku konaniu pripojili ako vedľajší žalobcovia (súkromné strany, ktoré vystupujú po boku prokurátorov a majú vlastné procesné práva). Súd uviedol, že proces sa týka konania obžalovaného a jeho viny; nemá slúžiť na prípravu prípadných ruských nárokov na odškodnenie voči Ukrajine (hamburský súd).

Dôkazy o tom, kto útok nariadil, sa môžu objaviť aj počas procesu. Novinári, ktorí sa oboznámili s obžalobou, opisujú odpočúvané hovory z K-ovho zadržiavania v Taliansku. V nich mal podľa ich správ naznačiť, že nekonal sám a cítil sa opustený Kyjevom (vyšetrovanie vedené ARD).

Ukrajinský generálny prokurátor 9. júla uviedol, že domáce vyšetrovanie nenašlo nijaké skutočnosti, ktoré by dokazovali účasť štátu, a navrhol spoločné vyšetrovanie s Nemeckom (Reuters).

Výbuchy neprerušili dodávky plynu do Európy, pretože Nord Stream 1 prestal dodávať plyn už začiatkom septembra 2022 (Nemecká spolková agentúra pre siete). Právny význam prípadu sa ukazuje aj v tom, ako s druhým podozrivým naložili dve ďalšie krajiny EÚ.

Nemecko žiada vydanie údajného potápača Volodymyra Zhuravlova na základe európskeho zatykača (nástroja EÚ, ktorý má odovzdávanie podozrivých medzi členskými štátmi zmeniť na takmer bežný postup). V októbri 2025 poľský sudca odmietol vydať ho. Podľa sudcu mohol predpokladaný ukrajinský útok na infraštruktúru agresora predstavovať legitímny štátny čin, nie trestný čin, ktorý treba stíhať. Premiér Donald Tusk už predtým vyhlásil, že vydanie nie je v záujme Poľska (PAP).

Chorvátsko rozhodlo opačne. Trojčlenný senát schválil Zhuravlovovo vydanie 18. septembra; o odvolaní sa ešte nerozhodlo (HRT, tportal).

Ani jeden súd nerozhodol, či sabotáž bola trestným činom. Oba posudzovali iba to, či majú podozrivého vydať, a chorvátske rozhodnutie ešte môže padnúť. Poľský sudca však označil za potenciálne legitímne konanie, ktoré nemeckí prokurátori stíhajú ako vojnový zločin. Vlády štátov s podmorskými káblami a plynovodmi budú sledovať, aký postoj zaujmú sudcovia v Hamburgu.

Ak K. odsúdia za vojnový zločin, súd tým potvrdí, že ukrajinský dôstojník zaútočil na civilnú infraštruktúru v rozpore s pravidlami vedenia vojny. K takému rozsudku môže dospieť aj bez určenia, kto údajne dal pokyn na útok. Určiť, kto za útokom stál, zostáva úlohou nemeckých spolkových prokurátorov, ktorí tvrdia, že K. konal v mene ukrajinských štátnych orgánov, no neuviedli ktorých, aj ukrajinského generálneho prokurátora, ktorého úrad podľa vlastných slov nenašiel dôkazy o účasti štátu.